Autor: LeCire, upravené

Toto je v roku 2010 spísaný zoznam najčastejších argumentov, ktorý používajú zástancovia mimozemského života spolu s mojimi protiargumentmi. Nejde o fyzikálne a biologické argumenty, ale filozofické (fyzikálne a biologické vysvetľujem v prednáškach). Samozrejme, netvrdím s istotu, že sme vo vesmíre sami – toto vyhlásenie sa zrejme nikdy nebude dať potvrdiť na rozdiel od tvrdenia, že sami nie sme. Aj keď napriek rozvíjajúcej sa astronomickej technike, spektroskopii, družicovým pozorovaniam a prieskumným sondám stále nikde nenájdeme nijaký mimozemský život, zástancovia mimozemského života môžu hovoriť, že predsa nie je vyvrátené, že niekde ten život je. A majú pravdu. Nemôžeme preskúmať celý vesmír, aby sme zistili, či v ňom život je alebo nie je. Ale… toto je zopár argumentov, prečo je napriek nedostatku dôkazov rovnako rozumné veriť v neexistenciu života ako v jeho existenciu. A možno aj rozumnejšie.

Takže…

…prečo by sme nemohli byť sami?

1. Ak by sme boli vo vesmíre sami, bolo by to plytvanie priestorom. Nie je možné, aby celý ten priestor bol len pre nás!

Zástancovia tohto tvrdenia, musím vás sklamať. Vesmír je plytvanie priestorom, minimálne z hľadiska hmoty. To je fakt. Vesmír je taký nepredstaviteľne veľký, že napriek obrovskému množstvo hmoty, ktorá sa v ňom nachádza, je jeho priemerná hustota len 2 protóny na kubický meter. Protón je častica menšia než atóm, neuveriteľne malá, takmer nehmotná. Predstavte si, že by hmota vo vesmíre bola rozložená rovnomerne. Potom by sa celý vesmír dal označiť za obrovské vákuum, za gigantické, takmer prázdne priestory. Vesmír priestorom rozhodne nešetril a keď je v ňom hmoty tak poskromne, prečo by nemohlo byť aj života?

A okrem toho, kto hovorí, že vesmír vznikol práve za účelom života? Prečo by nemohol vzniknúť aj za iným účelom, napríklad za účelom existencie hviezd? A akýsi život, to by mohol byť len vedľajší produkt? Prečo vôbec musel vznikať za nejakým účelom? Čo nám dáva právo tvrdiť, že vesmír vznikol kvôli nám a možno aj kvôli ďalším podobným bytostiam na iných planétach? Ja si myslím, že tento obrovský priestor tu určite nie je „pre nás“ a je možné, že „pre nás“ tu vo vesmíre primárne nie je vôbec, ale vôbec nič.

2. Ale vesmír je predsa nekonečne veľký. Tak ako v ňom môžeme byť sami?

Po prvé, či je vesmír nekonečný, nie je vôbec isté. Momentálne skôr prevažuje názor, že čo sa množstva hmoty v ňom týka, nekonečný skôr nie je. Vráťme sa však k predstave nekonečného vesmíru. Ak by bol vesmír skutočne nekonečný, obsahoval by nekonečné množstvo hmoty, a platili by v ňom všade rovnaké fyzikálne zákony (čo sa zdá, že platia), potom by z toho logicky vyplývala nasledovná (nie príliš pekná) situácia: Nekonečno, to je dosť zvláštny pojem, hlavne keď s ním chceme počítať. Akýkoľvek zlomok z nekonečna je tiež nekonečno, však? Dobre. Takže si predstavte nekonečný vesmír, v ktorom je nekonečné množstvo hviezd. Ak by čo i len jedna z milióna hviezd mala planétu s vhodnými podmienkami pre vznik života, mali by sme vo vesmíre nekonečné množstvo planét s podmienkami vhodnými pre vznik života. Ak by čo i len na jednej z milióna týchto planét vznikol život, mali by sme tu nekonečne veľa planét so životom. Ak by sa čo i len jeden z milióna životov vyvíjal podobne ako ten pozemský, tak by vo vesmíre nekonečne veľa krát vznikol človek a ľudstvo. Ak by sa dejiny čo i len jedného z milióna „ľudstva“ podobali našim dejinám, tak by sme tu mali nekonečný počet takmer identických dejín. To by znamenalo, že vo vesmíre vznikol nekonečný počet bytostí, ktoré by boli takmer identické s vami. Dosť hrozivá predstava, nie? A zaujímavé je, že ľudia, ktorí si myslia, že život vo vesmíre musí byť preto, lebo vesmír je nekonečný, si neuvedomujú, že z nekonečného vesmíru automaticky vyplýva, že vo vesmíre žije nekonečný počet ich dvojníkov.

Ak je vesmír konečný, nachádza sa v ňom aj konečný počet hviezd – podľa jedného odhadu rádovo 10 000 000 000 000 000 000 000 v približne 200 000 000 000 galaxiách.

2. 1. A to je azda málo?

Máte pravdu. Nie je. Ak aj vesmír nie je nekonečný, nachádza sa v ňom veľmi veľa hviezd, z ktorých väčšina aspoň teoreticky môže mať planéty a na nich môže vzniknúť život. Ale tieto hviezdy a ich planéty musia splniť obrovský počet kritérií a ani ich splnenie im nezaručuje, že tam ten život aj vznikne. Tým, že je ich počet konečný, nie je samozrejmé, že sa zopakuje rovnaká či skôr veľmi podobnej situácia.

3. Ak život vznikol raz, musí vzniknúť znova.

Prečo? Ak máte šťastie a hodíte v sto hodoch kockou za sebou šestku, musí sa vám to podariť znova? Skúšať to môžete, ale silne pochybujem. Žiaľ, skutočnosť, že sa niečo nepravdepodobné udialo, vedie mnohých ľudí k presvedčeniu, že tá nepravdepodobnosť v skutočnosti nebola až taká vysoká, že bola odhadnutá či vypočítaná zle. Pritom to ale vôbec tak nemusí byť. Ak napríklad niekoho postretne bizarná nehoda, napríklad ho v lese napadne medveď, už viac nevkročí do lesa bez pušky či aspoň protimedvedieho spreja, hoci by už s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy viac medveďa nestretol. Je to iracionálne zmýšľanie vlastné väčšine ľudí, no treba sa na to pokúsiť pozrieť objektívne. Mnoho ľudí chodí po lese nepripravených a na medveďa nikdy nenarazí. Že mal dotyčný smolu ešte neznamená, že sa mu to nutne musí stať aj druhýkrát alebo že tá pravdepodobnosť stretu s medveďom po prvom útoku nejako vzrástla. Neuveriteľné zhody náhod sa stávajú. Ale že sa niečo také stalo raz, ešte nedáva vesmíru za povinnosť, aby sa to stalo znova.

4. To, že vznik života bol vysoko nepravdepodobný zázrak, je tvrdenie pánbožkárov.

Nezmysel. Ak nastane čosi vysoko nepravdepodobné, ešte neznamená, že to musela spôsobiť nadprirodzená sila alebo inteligencia. Aj nepravdepodobné veci sa môžu udiať úplne samovoľne, bez akejkoľvek pomoci „zhora“, hlavne, ak sa im na to dá dosť času a priestoru. Čo neznamená, že možno pomoc zhora vylúčiť, ale neznamená to ani, že je nutná a že bez nej sa dejú len bežné a pravdepodobné veci. Ak vyhráte v lotérii, bol to zásah zhora? Ak vás zraní padajúci meteorit, bol to zásah zhora? (No dobre, v tomto prípade áno, ale doslova. :-)) Tieto zhody náhod sa vari nedajú vysvetliť bez Boha?

5. Naše súčasné poznatky o svete predsa nie sú dokonalé, ktovie, kde bude veda o 100 rokov. Možno zistíme, že život vôbec nie je taký krehký ako vyzerá, alebo že vo vesmíre je oveľa viac planét podobných Zemi, ako sme predpokladali.

Samozrejme, nikto netvrdí, že dnešná úroveň vedy je na vrchole poznania. Množstvo ľudí z najrôznejších dôvodov dúfa, že prídu ešte nejaké neuveriteľné objavy. Ako obísť teóriu relativity, ako vyliečiť rakovinu, že sa objaví planéta podobná Zemi, kde sa ľudstvo bude môcť presťahovať potom, ako Zem už kompletne dorazí… trochu mi to pripomína čakanie na nejaký úder z nebies, ktorý razom rozrieši všetky naše problémy, alebo nám splní to, po čom dávno túžime. Ale veda nie je nijaká dobrá víla, aby plnila len naše očakávania. Čo ak sa stane pravý opak – ďalšie vedecké poznatky zistia, že vo vesmíre sa vôbec nijaké planéty podobné Zemi vôbec nevyskytujú, alebo že život z nejakých nám zatiaľ neznámych príčin nemôže prežiť na nijakej planéte okrem Zeme? Šanca, že časom zistíme niečo podobného charakteru, je rovnako veľká ako šanca, že časom zistíme, že život je ešte prispôsobivejší, ako sme si mysleli alebo že tých planét podobných Zemi je tu viac, len sme ich nevedeli objaviť.

6. Predstava, že sme vo vesmíre sami, je nadutá, egocentrická, stavia nás na úroveň bohov…

To v žiadnom prípade! To, že život je niečo jedinečné, predsa neznamená, že je to niečo viac. Viete, aké obrovské množstvo objektov je jedinečných, preukázateľne sa nachádzajú vo vesmíre iba jediný krát? Každý vesmírny objekt je viac či menej jedinečný. Zoberme si taký Mars. Veríte, že niekde inde vo vesmíre ešte existuje úplne rovnaká planéta, s rovnako červeným povrchom, s rovnakou 27-kilometrovou sopkou na povrchu, s rovnakou sústavou gigantických kaňonov? Nie. Mars je jedinečný. A znamená to vari, že Mars je vo vesmíre niečo extra? Máme sa k nemu modliť, ako starovekí Gréci? Isteže nie! A na tomto fakte by nič nezmenilo ani to, keby si mal Mars možnosť uvedomiť, že je vo vesmíre jedinečný. My túto možnosť máme, možno ako jediní vo vesmíre, ale to nič nemení na fakte, že sme iba veľmi zaujímavé a zložité chemické zlúčeniny a vesmír je plný iných zaujímavých a zložitých chemických zlúčenín. Len oni si to neuvedomujú. My áno. A naše postavenie vo vesmíre na planéte obiehajúcej okolo bezvýznamnej (i keď na pomery svojho okolia dosť neobyčajnej) hviezdy v bezvýznamnej galaxii to dokazuje.

Mohlo by vás zaujímať

• Plnou parou… naspäť na Zem
• Sci-fi posunutie mierky… a nič viac?
• Ufóni – náboženstvo ateistov
• Hviezdy ako forma života
• Späť do jaskyne