Na Wikipédii sa po niekoľkých rokoch zase objavila komunitná diskusia zaujímavá aj pre mňa. Diskusia o tom, prečo ubúda dlhodobých redaktorov a nepribúdajú úmerne k tomu noví redaktori. Vytrvalý čitateľ môjho Wikiblogu vie, že táto téma aj mňa dosť zaujíma. Potešilo ma, že nezávisle na mne tam padla aj teória o nedostatočnej prívetivosti k nováčikom.

Žiaľ, namiesto rozvíjania všeobecných hypotéz začali vlákna diskusie rýchlo skĺzavať ku konkrétnym problémom a prípadom, a namiesto riešenia celkového odchodu redaktorov sa začali rozoberať tie. Niektorí redaktori povyťahovali rozličné prehrané spory z minulosti, ako pomlčkovú vojnu, prechyľovaciu vojnu a podobne. Tvrdili, že práve naše pomlčky, prechyľovania, nezmyselné rozlišovacie stránky, atď. od nás redaktorov vyháňajú. Netvrdím, že to tak nemôže byť. Sama som už odišla z niekoľkých serverov z dôvodu nespokojnosti s ich presadenými pravidlami, dizajnom či správaním komunity. Lenže diskusia na Wikipédii namiesto konštruktívnosti opäť prešla do otvárania „starých rán“ a oživeniu minulých búrlivých sporov.

Zdroj: Commoms.wikimedia.org

A práve v rozdúchavaní týchto mimotémových sporov sa veľmi intenzívne začala angažovať anonymná IP adresa, v ktorej sme však – opäť nezávisle – mnohí spoznali jedného z oficiálne už neaktívnych redaktorov. Wikipédisti, ktorí to čítate, dobre viete, o kom hovorím. Pre tých ostatných – ak tieto články vôbec zaujímajú niekoho okrem Wikipédistov – trochu sťažím googlenie a nenazvem ho jeho oficiálnou prezývkou. Hoci odjakživa vystupoval anonymne, len raz prekĺzlo von jeho (snáď) krstné meno, hovorme mu trebárs… Stego.

Stego stál pri samotnom zrode slovenskej Wikipédie. Bol takmer jej zakladateľom, takou slovenskou obdobou Jimba Walesa. A jeho sláva bola v rámci slovenskej wiki podobná. Stego bol neobyčajne rozhľadeným a sprvoti obdivuhodne pilným redaktorom. Denne bežne dával aj viac než 50 úprav. Editoval, či bol piatok a či sviatok. Ibaže jeho diskusný štýl bol odjakživa arogantný. V debatách nikdy neustúpil ani o piať a spojenie „priateľský tón“ pre neho neexistovalo. Nevedel zniesť, keď mal pravdu niekto iný, nie on. Napokon, on mával pravdu pomerne často. Zrejme aj preto mal Stego v čase, keď som sa na slovenskú Wikipédiu zaregistrovala ja, veľa podporovateľov a obhajcov.

Nepoznám celý príbeh vzostupu a pádu Stega. Diskusie o ňom boli extrémne rozsiahle a čoraz rozsiahlejšie, lebo pribúdalo množstvo redaktorov, ktorí sa so Stegom pochytili. Ja som z nich obišla ešte relatívne dobre (čo je priam zázrak, keďže si pripadám ako magnet na trollov), ale tiež som mala pár šrámov. Preto som tiež bola skôr proti Stegovi.

Lenže časy sa menili a Stegove arogantné výstupy boli čoraz agresívnejšie. Bežne používal osobné útoky, napádal IQ a duševné zdravie svojich oponentov. Na opakované upozornenia na jeho správanie reagoval len v duchu „na Wikipédii je prvoradá správnosť, nie slušnosť“. Nik mu nevedel vysvetliť, že pri dobrovoľníckom projekte je prívetivá atmosféra alfou aj omegou. Postupne sa rozhádal aj so svojimi niekdajšími obhajcami. Jeho činnosť na Wikipédii obsahovala čoraz menej užitočných úprav a čoraz viac flamewarov. Bol zosadený z postu správcu a za svoje čoraz častejšie a hrubšie útoky bol na čoraz dlhší a dlhší čas blokovaný. Vzhľadom na to, akou legendou kedysi bol, mi to prišlo (a nielen mne) ľúto. No nedá sa nesúhlasiť s argumentami, ktoré padli počas rozsiahlych diskusií o Stegovom blokovaní. Napríklad, že Stegove veľké zásluhy sú už minulosťou, že nám pravdepodobne odplašil oveľa viac užitočných redaktorov, než je jeho prínos, alebo že redaktor s nie tak žiarivou históriou by už bol dávno zablokovaný na večnosť.

Napokon – po siahodlhých debatách – bol Stego zablokovaný na jeden rok. Po uplynutí tohto roka sa už k editovaniu nevrátil. Pomyslela som si, že urážku, ktorou bol z jeho pohľadu dlhodobý blok, už neprežrel. A hoci bol na wiki aktívny tak dlho a tak intenzívne, naveky na ňu zanevrel. Trochu ma to zarmútilo, priznám sa, lebo Stego už bol taký náš maskot. Dokonca (a možno práve pre to) aj s tými večnými urážkami, ktoré chrlil na všetkých naokolo.

Kiežby som mala pravdu.

Vrátil sa. Vďaka kontu svojho posledného priaznivca, ktorý pridával jeho príspevky, ale aj sám ako anonymné IP – napríklad v onej diskusii. Štýl jeho editácií a najmä komunikácie bol nezameniteľný. Ako IP však spojitosť so Stegom vytrvalo popieral. Nevysvetlil síce, odkiaľ vie, že Stegovi poslal iný redaktor výhražné e-maily, ale on určite nie je Stego, však. Stratil posledné zvyšky súdnosti. Vykrikoval o diktatúre, sprisahaniach a bábkových účtoch (tzv. sockpuppetroch) svojich oponentov (hoci sám sa ich dopustil a to už počas svojej aktívnej wikičinnosti). Videl nepriateľa všade a v každom. A napriek tomu nebol schopný tú Wikipédiu, podľa neho plnú diktátorov, sprisahancov a tupého davu, opustiť. Taký jasný prejav wikizávislosti som ešte nevidela.

A musela som sa sama seba opýtať: takto vyzerá vernosť Wikipédii? Je takáto obsesia jediný dôvod, prečo nedovolí redaktorovi Wikipédiu opustiť? Stego je (vrátane anonymného editovania) na wiki aktívny dlhšie než ktokoľvek iný. Ale za akú cenu?

Isteže, takto som to nechcela. Keď som túžila, aby redaktori zostávali aj v ťažkých chvíľach, samozrejme som si to nepredstavovala takto.

No stále neviem, čo by malo redaktorom brániť ustáť viac než tucet rokov na Wikipédii v aktivite a pri duševnom zdraví. Stego je ojedinelý prípad. Existujú aj ďalší redaktori takmer Stegovej dĺžky pôsobenia, a správajú sa normálne. Ich aktivita je však nevysoká.

Diskusia ustrnula. Záhada, prečo ľudia nevytrvávajú vo svojich editáciách Wikipédie, sa nerozriešila. Vyriešila sa iba záhada, či Stego ešte Wikipédiu sleduje. Žiaľ…

Mohlo by vás zaujímať

• Lovci editov
• Zhrnutie úprav
• Celé zle
• Zbytočné účty
• Čitateľ Wikipédie, existuješ?
• Game over, obrázok týždňa