Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay
Čože? Autor môže byť rád, ak si nájde niekoho ochotného prečítať jeho výplody, a nie mu ešte rozkazovať, čo má a čo nemá robiť! Možno si myslíte to isté. Lenže dobrovoľná pomoc vás neoprávňuje robiť si, čo len chcete. V opačnom prípade totiž ľahko vyjde nazmar. Takže, čoho by ste sa ako betačitatelia mali pri hodnotení vyvarovať?
1. Urážky a zosmiešňovanie
Platia rovnaké pravidlá ako pri písaní každej kritiky. Najmä slušne a, vzhľadom na to, že autor ju bude na 100 % čítať, obzvlášť citlivo. Neznamená to radšej prehltnúť námietky, tých uveďte radšej viac než málo (viď druhý bod). Ale urobte to bez zbytočného ráňania, posmeškov a osobných útokov na autora. Ničomu nepomôžete, ak mu napíšete, že ste sa na trápnosti jeho textu smiali ešte tri dni potom, ani prirovnávaním technického talentu jeho postavy k Patovi či Matovi a už vôbec nie prirovnávaním autora k píšucemu pre mentálne postihnutých škôlkarov. Stručne, vecne, bez kvetnatého zhadzovania. A nelichotivé prirovnania len tam, kde máte naozaj pocit, že inak už svoje pocity z čítania vyjadriť neviete.
2. „Betenie“ po termíne
Jeden autor hovorí betačitateľovi, svojmu dlhoročnému známemu, po vydaní svojho diela: „Pozri na túto recenziu. Kritik mi vyčíta, že postava podvodníka sa dostala na takú vysokú pozíciu príliš ľahko!“
A betačitateľ: „No, mne sa tiež zdalo trochu divné, že toho podvodníka nikto neprekukol…“
No ako má na toto autor zareagovať? Len nejako v zmysle „a to si mi nemohol povedať pred vydaním?!“ Naozaj nepoteší, keď autor zistí, že niečo opraviť mohol a neopravil. Neviem, aké sú dôvody „beťákov“ na to nevyjadriť sa včas – možno ich zahlcuje priveľa iných chýb (v danom úseku diela), možno ich blokujú vzťahy k autorovi. V každom prípade nerobia dobre, ak im niečo väčšie v deji vadí a nespomenú to. A keď sa tak stane, tak radšej nech prineskorým spomenutím autorovi nedvíhajú zbytočne adrenalín. Je to ako starodávny svadobný sľub: kto nevynesie námietky proti manželstvu teraz, nech radšej navždy mlčí…
3. Nekonzistentné upozornenia na zbytočné detaily
Beťák chce autorovi pomôcť, ale ako na potvoru, už x strán nemá, čo by vytkol! Čo ak bude vyzerať ako zlý beťák? Čo ak si autor pomyslí, že jeho dielo prečítal nepozorne? A tak v zúfalstve vyhrabe čo najnepodstatnejší detail. Čo keby sme namiesto celkove radšej písavali celkovo? Alebo dvojciferné číslovky písali číslom? Najhoršie na nepodstatnostiach je, ak na ich prvý výskyt beťák upozorní až niekde v strede diela a odvtedy ich vyznačuje. Pritom nekonzistentnosť určitého spôsobu písania vyznieva horšie, ako keby to autor písaval celý čas s chybou.
Áno, ak beťák našiel v dovtedy nebetovanom texte primálo chýb, je to podozrivé. No pridávaním zbytočnej a niekedy aj kontraproduktívnej roboty sa autorovi určite nezavďačíte.
4. Kritika neovereného
„Mám taký dojem, že tá bitka sa neodohrala v roku 1624, ale 1626…“ Nie, takéto komentáre nie sú vhodné v prípadoch, kedy si to vie beťák overiť aj sám. O dojmoch a pocitoch píšte, keď kritizujete vyznenie, atmosféru, myšlienky, sympatie a podobne. Ak ale kritizujete správnosť uvedených faktov alebo správnosť gramatiky, najprv si overte, či je vaša kritika oprávnená. Načo zbytočne plašiť autora, že tam má chybu, ktorú možno ani nemá? Alebo, čo horšie, dá na ten váš dojem bez overenia a opraví si dobré na zlé.
5. Neodpisuje
Je prirodzené, že autor na kritiku zareaguje. A nemusí, možno by dokonca ani nemal reagovať preto, aby sa bránil a obhajoval svoje chyby. Často však potrebuje veci lepšie vysvetliť, prebrať, poznať beťákov názor na riešenie problémov, ktoré mu beťák načrtol. Je preto veľmi nepríjemné, keď ešte pod doriešením textu beťák odpisovať prestane. Teda, je to nepríjemné vždy, ako píšem aj v tomto článku, ale v prípade betačítania aj nepraktické. Ako teda mám ten text opraviť? Urazil som svojou reakciou beťáka? Môžem mu aj nabudúce poslať dielo, či mi dáva najavo, že už so mnou a mojimi textami nechce mať nič dočinenia? Nenechajte autora trápiť sa takýmito otázkami!
Autor Martin5 Po aug 17th 2020 at 4:48 pm
Ono to ale ide aj opačným smerom. A tak pod tlakom okolia, že všetko vidím negatívne, všade len chyby, prekážky a problémy, tak nakoniec aj ja si už dnes rozmyslím, čo ešte poviem, a čo si už nechám pre seba, aby som zasa nebol ten čo sa snaží niečo potopiť skôr než to vôbec začne. K tomu sa zrejme dostanem aj v emaile ohľadom Beletrisu.
Radšej ti dám teda menej pripomienok, ktoré sa ale dajú takmer všetky použiť, ako priveľa, z ktorých polovicu zahodíš, ako si to zo začiatku aj mne zvykla vyčítať. T.j. body 2. a 3. sú trocha v konflikte. Teda 3. ako taký je Ok (nebudem si niečo vymýšľať, keď tam nič nie je), ale tá hranica čo už áno a čo už nie je nejasná. A áno, prah sa posúva aj s výskytom chýb. Lebo ak ich je strašne veľa, tak drobnosti sa prestanú spomínať (prípadne sa v tej záplave stratia). T.j. ak má niekto zle už hrubú stavbu, nemá celkom zmysel upozorňovať na detaily. Toto ale našťastie nebýva problém tvojich textov.
Overovať sa snažím, ale nie vždy to je jednoduché, najmä ohľadom tej gramatiky (a písania čiarok…). Ale aj vzhľadom na predošlé som sa preklopil viac do módu, že ak to neviem zistiť/overiť, radšej nechám tak.
Autor Adhara Po aug 17th 2020 at 4:54 pm
Tak zase, autor má aj vlastnú hlavu a vie, že pripomienky sú do veľkej miery subjektívne. Keď sa mi zdá, že sa nejaký betačitateľ príliš vŕta v drobnostiach (nie pravopisných), aplikujem pravidlo dvoch čitateľov. Takže aj pripomienky, ktoré neopravím hneď, môžu byť po opakovanom spomenutí iným čitateľom užitočné. Čiže lepšie je dať asi viac pripomienok a autor si už vyselektuje, čo mu pripadá relevantné. Aj keď priveľa pripomienok každopádne nepoteší, to je fakt.