Mesiac Kallisto nasnímaný pri prelete sondy Voyager 1 v roku 1979. Kredit: Kevin Gill from Los Angeles, CA, United States

Kallisto je trochu opomínaný z Galileiho mesiacov, pretože nemá žiadnu senzačnú vlastnosť. Rozhodne ho však netreba opomenúť, už len pre jeho rozmery. S priemerom 4 806 km je Kallisto väčší ako Mesiac Zeme. Po Ganymede je druhý najväčší mesiac Jupitera a celkove tretí najväčší mesiac v slnečnej sústave. V porovnaní s veľkými mesiacmi Jupitera má však malú hmotnosť a najmenšiu hustotu – iba 1,85 g/cm³, čo je necelý dvojnásobok hustoty vody. Mesiac sa skladá zo 40 % z ľadu a 60 % z kremičitanov a železa. Meno dostal po milenke boha Dia, ktorá je na oblohe hneď dvakrát. Druhýkrát v podobe súhvezdia Veľká medvedica. Na tú ju totiž podľa gréckeho mýtu zakliala Diova manželka Héra, keď sa o ich romániku dozvedela.

Okolo Jupitera obieha Kallisto po takmer kruhovej dráhe priamym smerom. Keďže jeho dráha vedie mimo radiačného pásu Jupitera, jeho povrch nie je zaplavovaný energetickými iónmi ako u zvyšných troch mesiacov. Zo všetkých Galileových mesiacov obieha Kallisto najďalej od planéty a v súlade s tretím Keplerovým zákonom mu preto z nich trvá jeden obeh najdlhšie – 16,7 dňa. Ako všetky Galileiho mesiace, aj on má viazanú rotáciu.

Mesiac má veľmi slabé a premenné magnetické pole. Pôvod poľa zatiaľ nie je celkom objasnený. Keďže Kallisto má extrémne riedku atmosféru a nedostatok nabitých častíc v nej, samotná atmosféra na generovanie magnetického poľa nestačí. Je možné, že pod povrchom mesiaca sa nachádza slaný oceán, ktorý by mohol byť zdrojom elektrických prúdov a magnetických polí podobne ako je to u mesiaca Európa. Premenlivosť magnetického poľa sa vysvetľuje vplyvom magnetického poľa Jupitera.

Atmosféra mesiaca je veľmi riedka a zložená prevažne z oxidu uhličitého so stopami molekulárneho kyslíka. Pre takmer nemerateľný atmosférický tlak (7,5 pbar) sa často uvádza, že Kallisto atmosféru nemá.

Povrch mesiaca je zložený z ľadu a skalnatého materiálu. Obsahuje oveľa viac impaktných kráterov než zvyšné tri Galileiho mesiace a má najväčšiu hustotu kráterov zo všetkých telies v slnečnej sústave. Väčšina z nich má rozmer od 3 do 50 km, no priemer najväčšieho krátera je až 600 km. Množstvo kráterov možno vysvetliť tým, že povrch má vek vyše 4 miliardy rokov podobne ako svetlé pevniny na Mesiaci. Formoval sa ešte v čase utvárania slnečnej sústavy. Nakoľko Kallisto nemá sopečnú aktivitu ani atmosférickú eróziu, staré krátery nemajú byť ako zahladzované. Veľké krátery však pravdepodobne zahladil pomalý tok ľadovej kôry.

Krátery sú pomenované podľa hrdiniek a hrdinov severských bájí. Veľký kráter Tornarsuk s priemerom 104 km je napríklad pomenovaný podľa bájneho grónskeho hrdinu. Impaktné panvy majú okolo seba sústredné prstence, ktoré mohli byť spôsobené vodou, ktorá vytryskla z hlbších častí mesiaca po dopade planétok a komét. Týmto istým spôsobom vznikli aj jasné lúče okolo menších kráterov. Na povrchu mesiaca možno pozorovať aj reťazce impaktných kráterov, ktoré vznikli pravdepodobne dopadom roztrhaného objektu.

Najväčšia panva na povrchu mesiaca, Valhalla. Zdroj: NASA

Výraznými povrchovými útvarmi sú dve obrovské impaktné panvy. Najväčšia z nich, Valhalla, je s priemerom 3 000 km najväčšou panvou vôbec. Druhou impaktnou panvou je Asgard, ktorej vonkajší priemer je 1 600 km. Nenachádzajú sa tu nijaké vysoké pohoria, čo je pravdepodobne dôsledok ľadovej povahy povrchu.

Kôra mesiaca siaha do hĺbky približne 200 km. Údaje zo sondy Galileo ukázali, že pod ňou leží pravdepodobne slaný oceán s hĺbkou 10 km. Voda sa udržiava v tekutom stave pravdepodobne vďaka rádioaktívnemu rozpadu vnútorných hornín. Pred misiou sondy Galileo vedci nepredpokladali, že vnútro mesiaca by mohlo byť diferencované na jadro, plášť a kôru. Údaje zo sondy naznačujú, že vnútro je tvorené zhustenými horninami a ľadom. Viac svetla do záhady vnútorného zloženia Kallisto má priniesť sonda JUICE, ktorá by počas svojej činnosti mala preletieť v blízkosti tohto mesiaca 13-krát.

Mohlo by vás zaujímať

• mesiac Io
• Enceladus
• Triton
• Zaujímavosti o Jupiteri a Saturne