Shepard v roku 1970 ako veliteľ Apolla 14. Zdroj: NASA
Alan Bartlett Shepard sa preslávil ako prvý americký astronaut, i keď niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž prekročil hranicu vesmíru len na balistickej dráhe, ktorá ho po pár minútach letu voviedla naspäť do zemskej atmosféry, kým Glenn vykonal plné tri obehy Zeme. Shepard však ako jediný z prvého oddielu amerických astronautov vkročil aj na povrch Mesiaca. Pripomeňme si jeho osobnosť.
Narodil sa 18. novembra 1923 v meste East Derry v New Hampshire. Jeho otec, ktorý sa tiež volal Alan Bartlett Shepard, bol plukovníkom a jedným z mála ľudí, ktorých jeho syn bral ako autoritu. Jeho matka sa volala Renza a mal jednu mladšiu sestru, Polly. Vďaka mimoriadnemu intelektu preskakoval ročníky, na rozdiel od otca však mal zmysel pre (suchý) humor a kanadské žartíky.
Po skončení základnej školy nastúpil na Pinkertonovu akadémiu v Derry. Už od detstva sa zaujímal o lietadlá a ako štrnásťročný podnikol svoj prvý let. Ten ho natoľko očaril, že začal pravidelne navštevovať 20 km vzdialené letisko. Čoskoro na to sa stal pomocníkom pri upratovaní lietadiel a hangárov a za to ho letecký inštruktor Carl Park odmenil niekoľkými lekciami lietania. Alan prejavil na lietanie prirodzený talent.
Ako sedemnásťročný nastúpil na akadémiu amerického námorníctva. Pre jeho neskrotnú povahu a odpor k štúdiu mu hrozilo vylúčenie, dostal však ešte jednu šancu a úspešne absolvoval. Na konci roku 1942 spoznal tiež svoju budúcu manželku Louise. Zúčastnil sa druhej svetovej vojny v Tichomorí. Krátko pred koncom vojny sa s Luise vzali. Po kapitulácii Japonska sa stal námorným pilotom. Najprv mával pri pilotáži problémy, najmä pri štarte, zlepšil sa však a úspešne zvládol záverečný test pristávania na lietadlovej lodi. Naučil sa lietať na nebezpečnom stroji F4U- Corsair a ako prvý človek v histórii námorníctva dostal povolenie pristávať s ním na lietadlovej lodi v noci. V roku 1950 nastúpil na štúdium na škole pre testovacích pilotov Patuxent river. Po jej absolvovaní sa dostal medzi špičkových pilotov. V roku 1957 sa stal inštruktorom na tejto škole. V tomto období si manželia Shepardovci, ktorí už mali dve dcéry, osvojili aj dievčatko po Louisinej mŕtvej sestre.
Alan Shepard v skafandri programu Mercury. Zdroj: NASA
Po začiatku kozmickej éry sa Shepard dostal medzi 110 kandidátov na prvých astronautov, s ktorými po náročných výberových testoch a vyšetreniach vzišiel prvý tím zvaný Mercury 7. Svoj prvý let na palube lode Freedom 7 vykonal 5. mája 1961, len dvadsaťtri dní po lete prvého kozmonauta na svete – Gagarina. Američania ho oslavovali ako nového národného hrdinu. Shepard mal absolvovať aj druhý let na palube Mercury, orbitálny, ten však bol zrušený. Namiesto toho sa mal zúčastniť misie Gemini 3, lenže ani v tejto vesmírnej lodi napokon neletel, pretože sa mu náhle zhoršil zdravotný stav. Začal trpieť Méniérovým syndrómom, stavom hromadenia tekutiny vo vnútornom uchu. Príznakom boli závraty, nevoľnosti a hučanie v ušiach. Shepard viac nemohol lietať ako astronaut a dokonca ani ako samostatný pilot. Podobný osud už predtým postihol jeho dobrého priateľa z tímu Mercury, Dekea Slaytona. Slayton mu po svojom povýšení umožnil nastúpiť na jeho miesto šéfa astronautov. Shepard bol ale kvôli strate možnosti lietať dosť náladový a nepríjemný. Vo všeobecnosti bol komplikovanou osobnosťou viacerých tvárí a mnohí ľudia, ktoré ho poznali, ho označovali za arogantného. Méniérov syndróm sa mu zhoršoval. V roku 1968 však podstúpil experimentálny operačný zákrok, ktorý mu vrátil zdravie.
Potom Shepard v nádeji, že sa vráti medzi astronautov, začal znovu trénovať. Rok na to sa od Slaytona dožadoval letu na Mesiac. Starý priateľ mu vyhovel a menoval Sheparda ako veliteľa posádky Apolla 13. Manažéri NASA to však neschválili s odôvodnením, že Shepard bol príliš dlho mimo výcviku, a tak bola Shepardova posádka preložená na Apollo 14, aby mali viac času na prípravu. Keďže Apollo 13 postihla katastrofa a nemohlo na Mesiaci pristáť, odkladom mal Shepard vlastne šťastie.
Shepard vytiahnutý z kabíny svojej vesmírnej lode Freedom 7 po pristátí v oceáne. Zdroj: Soerfm
Alan Shepard s americkou vlajkou na Mesiaci. Zdroj: NASA (Edgar D. Mitchell)
V roku 1970 Alan Shepard ako piaty človek vystúpil na povrch Mesiaca. Zaujímavosťou je, že sa stal prvým lunárnym golfovým hráčom. Na povrch Mesiaca prepašoval dve golfové loptičky a ako improvizovanú golfovú palicu použil rukoväť lopatky na odber vzoriek. Neskôr vysvitlo, že pre tento okamih potajme na Zemi trénoval golfové odpaly v skafandri.
Po návrate na Zem Shepard zase nastúpil na pozíciu šéfastronauta, kým na Slaytona sa usmialo rovnaké šťastie, jeho zdravotný problém tiež ustúpil a pre zmenu on trénoval na svoj let do vesmíru. Zároveň sa Shepard venoval obchodným záležitostiam. V roku 1974 odišiel od NASA aj námorníctva.
Zomrel vo veku 74 rokov na leukémiu. Jeho manželka ho nasledovala na druhý svet len o 35 dní na to. Obaja boli spopolnení a ich popol bol vysypaný v deň Alanových narodenín, v roku 1998, do mora.
Autor Andrej So aug 17th 2024 at 6:50 pm
Pekné a výstižné zhrnutie jeho inšpirujúceho života.