header image

 
 

Osem dôvodov, prečo si prečítať druhý diel Nula kelvinov

Pozor, článok prezrádza dej prvého dielu!

Pretože je lepší

Druhé diely nemajú dobrú povesť. Bývajú často len slabším odvarom tých prvých. Taký dojem som mala z tohto dielu aj ja, keď som ho prvý raz, letmo, zahliadla vo svojej hlave. Ako som sa doň však postupne vnárala, odhaľovala som jeho kvality, až som napokon dospela k šokujúcemu poznaniu – je lepší ako jednotka! Za mňa jednoznačne. Pravda, jednotku nevyhnutne potrebuje, len tá mu umožňuje byť tým, čím je. Ale vo všetkom ju ešte o kúsok prekonáva. V emóciách – vášnivosti, zhrození, prekvapeniach, napätí – v odbornosti, akčnosti, v logike, pestrosti, prepracovanosti postáv, prepojenosti prvkov, neokukaných posolstvách, sile záveru i jeho uzavretosti.

V neposlednom rade prekonáva jednotku aj v autorskom štýle. Po prvý raz som zapisovala scény prakticky ihneď alebo krátko na to, ako mi napadli. Nečakala som, ako zvyčajne, tri, či šesť rokov. Preto som z nich skoro nič nezabudla. Súčasne sa u mňa stretol už pomerne vycibrený štýl so silnou inšpiráciou. Výsledkom bolo dielo, ktoré som ani osem rokov po jeho dopísaní neprekonala. Všetko, čo vznikalo paralelne s ním alebo po ňom, je podľa mňa slabšie. Áno, aj tá poviedku, ktorá mi priniesla cenu Mlok. Niežeby druhý diel nemal relatívne slabšie miesta, tomu sa žiadna (moja) kniha nevyhne, no aj jeho slabšie miesta mi pripadajú lepšie ako silnejšie miesta niektorých mojich kníh.

K tomu si pridajte nesmierne dlhú dobu vylaďovania. Najstaršie pasáže upravujem a vylepšujem už trinásť rokov, čo prekonáva doterajší rekord najdlhšie prepisovaného vydaného románu Druhá planéta. Silné scény Tristodesiatich kelvinov som však za rovnako dlhé obdobie upravila viackrát než scény v Druhej planéte. A už ich prvopis bol omnoho, ale naozaj omnoho omnoho lepší ako prvopis Druhej planéty. Skrátka a jasne, Tristodesať kelvinov je mojou najlepšou knihou.

 

Pretože ešte lepšie to už (zrejme) nebude

Možno sa vám predošlý bod zdá ako príliš smelé vyhlásenie. Ako sa vypisujem, zlepšujem, dozrievam, je predsa dosť pravdepodobné, že časom spíšem niečo ešte lepšie, nie? No… nie. Dva razy do tej istej rieky nevstúpiš. Obdobie, v ktorom som túto knihu začala písať, malo svoje neprekonateľné špecifiká. Jednak vrchol odbornosti v témach genetiky a biochémie. Kniha začala vznikať počas môjho vysokoškolského štúdia v odbore, s ktorým som po štátniciach definitívne prerušila kontakt. Nájdeme tu teda taký vysoký stupeň realistickosti a prepracovanosti molekulárno-biologických záležitostí, ktoré formujú dej, akých už nie som a nebudem schopná.

Druhá neprekonateľná rovina tejto knihy je milostná. Práve preto, že som v čase jej písania nemala ešte absolútne žiadne vzťahové skúsenosti, dokázala som neobyčajne silnej láske a obetavosti medzi ústrednou dvojicou úprimne veriť a naplno ju s ňou prežívať. Pričom pozor, ten vzťah nie je presladený ani dokonalý, sú v ňom aj nepríjemné chvíle. Ale len vďaka vtedajšej neznalosti reality ukazuje bezhraničnú oddanosť a obetavosť oboch strán.

 

Pretože logicky dopĺňa prvý diel

Niektorým čitateľom pripadal prvý diel uzavretý, ukončený, nič viac im v ňom nechýbalo. Ale boli aj takí, ktorí si v prvom dieli všimli logické medzierky. Niektorí našli nelogizmus priamo v cestovaní časom, iným sa zase niektoré dejové zvraty zdali byť trochu nepravdepodobné. A v skutočnosti, musím si priznať, je v prvom dieli tých trhliniek omnoho viac, než na ktoré ma čitatelia upozornili… aj keď neupozornenie nevylučuje, že ich tam čitatelia videli.

Druhý diel však spoľahlivo zapláta! Diskutabilné, nedovysvetlené či na pohľad úplne nelogické veci sa ukážu byť súčasťou hlbšieho zmyslu. Takisto aj mnohé na pohľad málo významné udalosti či informácie z prvého dielu. Druhý diel ťaží takmer z každej scény v prvom dieli a dáva jej ďalší zmysel a dôvod.

 

Pretože David a Molly sa vzoprú osudu

Milenci, ktorí nemohli byť spolu. Pre dobro sveta i jeden druhého sa museli rozísť a čo je azda ešte horšie, aj zabudnúť. To nie je koniec, ktorí si mnohí pre prvý diel priali. A pre nich mám dobrú správu – podľa dvojky to ani nie je koniec, ktorý prvý diel mal! Dvojka vychádza zo situácie, že napriek všetkým rizikám spolu ujdú. A získajú čas, ktorý im prvý diel vzal. Čas na vzájomnú lásku, blízkosť… alebo aj čas na nájdenie trvalejšieho, lepšieho riešenia? Pretože nezabúdajme, že David je génius. A keď mu teraz hrozí strata toho najcennejšieho na svete, bolo by čudné, ak by po ďalších dopĺňaniach vedomostí na niečo neprišiel…

 

Pretože potenciál sveta prvého dielu zďaleka nie je vyčerpaný

V prvom dieli sme len pomaly, zdĺhavo zisťovali, ako funguje svet, v ktorom postavy žijú. Prečo sa deje to, čo sa deje. A v závere našli vysvetlenie. Či len náčrt vysvetlenia. Veľa v ňom ešte chýbalo – aj to nám prinesie dvojka. Ale tiež pracuje so skutočnosťami, na ktoré sme prichádzali skoro celý prvý diel. Uvedomila som si totiž, že potenciál sveta prvého dielu nie je ani zďaleka vyčerpaný. Naopak, tým, že sme sa o tomto svete dozvedeli až v závere, je to sklad prekypujúci novými nápadmi. Prvý diel bol ako rozdané karty, ktoré ležia lícom dole a až v závere sa na ne smiete pozrieť. No a čo tak si s tými kartami zahrať? To si môžete až v dvojke. A že sa vám na jednotke páčilo práve to tajomstvo, to, že nevieme, čo za záhadným dianím stojí? Nebojte sa, ani o tajomstvá a ďalšie šokujúce rozuzlenia nie je v druhom dieli núdza. Dokonca je ich tam viac než v jednotke.

 

David a Molly vo výjave z románu Tristodesať kelvinov. Vpravo vidíme ribozóm počas procesu translácie RNA (v hornej časti obrázka).

Pretože je súdržnejší

Prvý diel vyzerá ako zložený z niekoľkých pomerne oddelených aspektov. Tu máme problémy teenagerov, najmä ten s ich obľúbenosťou v kolektíve. Tu máme fyziku. Tu máme biológiu. A tu máme milostnú linku. Na konci sa nám prvé tri spomenuté začnú spájať, ale skôr sa len tak jeden druhého zľahka dotýkať. A láska, hoci sa postarala o nevyhnutný zvrat, stojí naďalej tak trochu bokom. Lenže teraz prišiel druhý diel a ukáže sa, že všetko so všetkým súvisí! A to oveľa viac než v prvom dieli! Tentoraz dej stojí a padá na tom, že dvaja milenci chcú byť spolu. Problémy teenagerov aj láska však nájdu nečakané zdôvodnenie v molekulárnej biológii. A molekulárna biológia zase v šokujúcich odhaleniach pri konci neočakávane splynie s fyzikou! Všetko so všetkým nielenže veľmi úzko súvisí, všetko sú aspekty jediného! A ukáže sa, že tieto témy sú prítomné aj v tých miestach, kde by sme ich naozaj nečakali. Nič nie je pristrčené, nič nie je navyše. Naopak, druhý diel je konzistentným a nedeliteľným celkom až neuveriteľne odlišných tém.

 

Pretože necháva čitateľa vybrať si

Ani vy nemáte radi tie knihy, kde sa vám autor snaží vnútiť svoj názor a vôbec pritom nepripúšťa, že by sa mohol mýliť? Tristodesať kelvinov také nie sú, aspoň čo sa niektorých podstatných otázok týka. Jeho cieľom je primäť k rozmýšľaniu, nie naservírovať hotový výsledok. Nemusíte nutne fandiť konkrétnej strane, žiadna nie je úplne dobrá ani úplne zlá. Neukazuje čiernobiele videnie sveta, neponúka samoúčelné zlo, ale ukazuje, že aj tie najhoršie veci na svete môžu mať svoje zdôvodnenie a byť pre iných prospešné. Ani v otázke, či je láska len biochemická reakcia, alebo niečo viac, nedáva čitateľovi jednoznačnú odpoveď. Sledujte pozorne, čo sa deje v oboch dejových líniách, vypočujte si argumenty oboch strán a je to na vás. Ja dokážem akceptovať obe možnosti naraz.

 

Pretože nič nevykráda

Aspoň nie tak, aby som o tom vedela. Totiž… vo všetkých svojich ostatných románoch viem rozoznať zopár diel, knižných či filmových, ktoré ma k nim inšpirovali. U Druhej planéty ich aj verejne priznávam. A dokonca viem ukázať prstom aj na dve knihy, ktoré stáli za niektorými princípmi Nula kelvinov. Druhý diel však nevykazuje väzbu na nič. Ani jediná jeho scéna, myšlienka, zvrat, mi nepripomína nič, čo by som kedy už čítala či videla. Ak, pravda, nepočítame, že pripomína prvý diel, ktorý zase pripomína zmienené dve knihy. Ale až na to je čistý, originálny, nezávislý. Neveríte? No, možno sa mýlim a je len inšpirovaný niečím, čo si nepamätám. Ale už aj za to stojí prečítať si ho, aby ste mi ukázali, že nemám pravdu, nie?

 

Idete do toho? Tak objednávajte v predpredaji so zľavou napríklad na Gorila.sk.

Mohlo by vás zaujímať



Tristodesať kelvinov Zóna Nula kelvinov


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

By Vychádza Tristodesať kelvinov - Vydavateľstvo Príbeh Št apr 25th 2024 at 9:48 pm  

[…] stránke sa toho,samozrejme, dočítate viac, nájdete tam ukážky z knihy a aj dôvody, prečo si druhý diel […]

 


Warning: Undefined variable $childishlysimple_comments_links in /data/1/3/1381b76e-8b96-49d9-b2ce-a1a048de4cf9/adhara.sk/web/wp-content/themes/mmachssk/comments.php on line 156


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.