Pozor, článok vyzrádza dej románu Rebeka a vyžaduje jeho znalosť!
Rebečin příběh je voľným pokračovaním kultového románu Rebeka. Odohráva sa dvadsať rokov po závere knihy. Rebekino záhadné úmrtie stále nedá niektorým ľuďom spávať. Zoznámime sa s niekoľkými postavami počnúc Rebekiným priateľom Julienom, cez čudného prišelca s podivným záujmom o Rebeku, až po Julienovu dcéru. Všetci, každý z iných dôvodov, sa snažia vypátrať pravdu, ostatne – kvôli tejto záležitosti ľudia dodnes páchajú samovraždy! Úplne nové svetlo do týchto udalostí vnesie nájdený denník či časť nájdeného denníka Rebeky. Kto bola v skutočnosti táto žena, na pohľad bezchybná, podľa záveru prvého dielu však úplne skazená?
Väčšinou nedávam šancu pokračovaniam kníh od iných autorov, lebo, úprimne, čo iný autor môže vedieť o tom, ako to bolo „naozaj“? No vďaka dobrým recenziám som sa rozhodla túto knižku skúsiť. A chyba. Ak je toto lepší pokus o pokračovanie Rebeky, tak to nechcem vidieť ten horší.
Pôvodná Rebeka bola písaná štýlom veľa atmosféry, málo deja. O to isté sa snaží aj táto kniha. Lenže to nefunguje, pretože táto autorka má oveľa menší rozprávačský talent než du Maurierová. Ja som síce čitateľ, ktorý sa vyžíva v dobre napísanej neakcii a málokedy chce knihu skrátiť, no toto je jedna z mála kníh, ktorej by skrátenie istých pasáží prospelo. Od začiatku bola pekne nudná a ešte ani na strane 200 sa vôbec nič nedeje! Len zadumané postavy sa smutne plantajú po nezáživnom kraji a spomínajú.
Čo viac, aj kompozícia je neuspokojivá. Najprv dlhé vleklé premýšľanie nad Rebekinými záhadami. V strede príde samotný Rebekin príbeh, ktorý čo-to odhalí, ale vyvolá plno nových otázok a potom… už nič! Zvyšok knihy tvoria osudy súčasných postáv, ktoré sú mi ale úprimne ukradnuté. Nič nové ohľadom Rebeky sa už nedozvieme a postavy sa napokon rozhodnú, že na to kašlú, lebo – pozor, nasleduje veľké Poučenie – netreba sa obzerať za minulosťou, ale žiť v prítomnosti. Ja chcem ale vedieť, ako to bolo s Rebekou. Isteže, v reálnom živote by sme sa to nedozvedeli, ale od knižky človek čaká čosi viac, než kumulovanie záhad a záhad bez vysvetlenia. Obzvlášť keď nasleduje po uzavretej knihe a nemá ďalšie pokračovanie, nečakáme, že skončí úplne otvorene. A ešte ako otvorene! Logické by bolo, keby bol posledný Rebekin zápis do knihy spomienok večer pred návštevou lekára. Po nej už nebol žiadny dôvod pokračovať v denníku – a už vôbec nie vo chvíli, keď sa ju jej manžel snaží zabiť! Napriek tomu vraj aj táto časť, v ktorej si Rebeka zapisuje, ako umiera, existovala, ale bola niekým, zjavne Maximom, zničená.
Postavy boli navyše nevystihnuté. Rebeka mi veľmi nepripomínala Rebeku z prvého dielu. Zrazu je to plachá introvertka, ktorá spoločenskosť iba hrá a uteká z panstva, kde vládne železnou rukou? Rebeka z prvého a Rebeka z druhého dielu sú príliš nesúrodé, ich osobnosti sa bijú a nedajú sa konzistentne zladiť. Môžete namietať, že očami iných postáv sa javia ľudia úplne inak, ale toto bolo už trošku za čiarou toho, čo sa dá vysvetliť odlišným náhľadom. Kričí z toho, že to napísal iný autor.
Druhá pani Winterová takisto vôbec nepôsobila ako vo svojej pôvodnej role. Tam to bola tragická postava, v druhom dieli z nej autorka spravila infantilného šaša. A ona bude o Rebeke hovoriť, že bola detinská?
Z knihy kričí aj to, že bola napísaná v modernejšej dobe. Čo by nebol až taký problém, ako snaha prispôsobiť sa trendom modernej doby. Je to tam samý homosexuál a emancipovaná žena, pričom, podotýkam, úplne bez súvislosti s ústrednou témou. Nič proti, ale knižka mala byť o niečom inom a toto mi tam pripadá strčené akoby nasilu.
Navyše román popiera známe fakty z prvého dielu. Napríklad to, že Jack Farell bol jediný Rebekin príbuzný, keď Rebeka, ako tu vyplynie, bola Maximovou sesternicou, možno dokonca nevlastnou sestrou! Ďalej je hlúposť, že Maxim nikdy Rebeku nemiloval a neprežil s ňou šťastnú chvíľu, keď pred svadbou bol ňou priam posadnutý. Áno, z nejakého dôvodu si Rebeku musel vziať a zdôvodnenie, prečo sa s ňou vlastne oženil, mi v jednotke chýbalo. Ale autorka sa Maxima snaží vykresliť tiež ako záporňáka, čomu neverím, neberiem. Nie v takomto podaní. A aj tu sa objavuje silný rozpor a nedovysvetlená vec – ak bol Maxim naozaj netvor, prečo potom spáchal samovraždu? Navyše x rokov po tejto záležitosti, po dvoch desaťročiach šťastného manželstva s druhou ženou?
Jediné pozitívne momenty boli v Rebekinej autobiografii. Jej presvedčenie, že čaká dieťa, bolo dojemné, aj keď Rebeka samotná zostala nesympatickou záporáčkou, manipulátorkou a zlatokopkou. Veľa osvetľuje aj Rebekina divadelná minulosť či jej odveká láska k moru, zaujímavé sú aj tie „strašné pravdy“, ktoré Maxim odmietal opakovať pred svojou druhou ženou. Toto sú svetlé body, ktoré keby sa rozvili na úkor rozporuplných a nudných pasáží, mohli by byť čitateľskou lahôdkou. Naznačený, no nepotvrdený je tu aj incestný vzťah Rebeky s jej otcom – záhada, na ktorú autorka poriadne upozorňuje, no potom sa jej vysvetleniu obráti chrbtom.
A napokon – kým prvý diel jemne naznačoval možnosť nadprirodzena, bez ktorého sa napokon zaobišiel, tu čakajte ešte aj to nadprirodzeno. A hoci som čitateľka fantastiky, konkrétne v tomto príbehu je to na škodu veci. Tak, ako žiaľ väčšina jeho obsahu. Pokúšam sa vymazať si Rebekin príbeh z pamäte ako poblúdenú fanfiction a zapamätať si postavy také, aké boli v prvom dieli. Nie preto, že sa mi páči pôvodný záver, kto je dobrý a kto zlý. Páči sa mi to, že v prvej knihe boli postavy konzistentné a pochopiteľné…
- Autor: Sally Beauman
- Vydavateľstvo: Ikar
- Počet strán: 559
- Jazyk: česky
- ISBN: ?
- Dátum vydania: 2003
Napísať odpoveď