Rozhodla som sa vyvesiť svoje stanovisko k čoraz rozšírenejším ponukám o zakúpenie mojich produktov od ľudí, u ktorých viem, že im nikdy na nič nebudú. Zrejme si myslia, že mi tým urobia radosť. Nie, neurobia. Nerobte to, prosím. Nekupujte si odo mňa moje knihy ani moje rukodielne výrobky len preto, aby ste ma podporili.
Prečo? Nuž, nalejme si čistého vína, finančná stránka podpory je vcelku zanedbateľná. Rukodielne výrobky predávam asi za pätinu ceny, na ktorú ich hodnotím. Svoje knižky, ktorých „zhmotňovanie“ do fyzickej podoby bolo od začiatku do konca dlhodobými obrovskými mukami, nepredávam ani len za taký malý zlomok ich skutočnej ceny ako moje dekorácie. Je to tiež hlboko pod cenou, ktorá by bola nutná na to, aby ma moje milované produkty uživili. Kúpou jednej z nich ma z biedy nevytrhnete.
No napriek tomu, ako dlho sa jednotlivým tvorivým kariéram venujem, stále som vo fáze, keď zbohatnutie nie je prioritou. Prioritou je, aby sa šírilo povedomie o mojej tvorbe. Aby si moje knižky ľudia prečítali a hovorili o nich, odporúčali ich, požičiavali ich druhým. Aby si moje výrobky vystavili, hovorili o nich, ukazovali ich druhým. Až keď tých druhých, ktorí budú moje výrobky skutočne chcieť, bude naozaj veľa, dôjde aj na peniaze. Ale to sa veľmi ťažko dosiahne, ak človek vloží moju knižku neprečítanú do police ani nevediac, o čom je, alebo šmarí moju dekoráciu naveky do pivnice.
Prečo je potom cena mojich výrobkov taká nízka, v mojich očiach až šialene nízka, keď nie je dostatočnou finančnou protihodnotou? Je motiváciou pre druhých, aby dali mojim výrobkom šancu a šírili o nich povedomie. Zaplatenie tejto ceny ma finančne takmer nepodporí. Šírenie povedomia o kvalitách mojej práce ma finančne podporiť môže.
Navyše, vedomie, že niekto môj výrobok používa a páči sa mu, je náhradou aj za nedostatočnú finančnú satisfakciu. Vedomie, že som pre druhých užitočná. Vedomie, že robím druhým radosť. Chcem žiť zmysluplný život. Naopak, vedomie, že ja som sa na výrobku toľko natrápila, toľko som si predstavovala, ako druhých teší, no napokon ich neteší, ma deptá. Ak by som necítila potrebu zlepšovať život aj druhým, tak si svoje romány držím v hlave a dekorácie si vyrábam iba pre domácu potrebu.
Isteže, nemôžem zabrániť tomu, že si môj výrobok kúpi úplne neznámy človek a používať ho nebude. To je vždy riziko. Ale stále je tam aj nádej, že ho ním naozaj poteším. Nádej o to väčšia, že ma nepozná a nemá dôvod, prečo by ma chcel takto „podporiť“. No u niektorých ľudí zo svojho okolia bohužiaľ viem, že tam žiadna nádej nie je. Preto im predaj mojich výrobkov odmietam.
Nechajte preto, prosím, moje vecičky pre tých, ktorým skutočne na niečo budú. Obzvlášť tie rukodielne, pri ktorých nikdy dve rovnaké nevzniknú (a niekedy už neviem vyrobiť ani len podobné). Ale aj knihy, lebo ich náklady zase nie sú až také veľké, aby sa nimi mohlo plytvať. Nechcem vaše drobné. Chcem váš záujem.
Napísať odpoveď