Prvýkrát publikované na webe ASTRIN 12. 4. 2021
Ktorý záujemca o kozmonautiku by nepoznal meno Jurij Gagarin? Muž, ktorý ako prvý prekonal oficiálnu hranicu atmosféry a tiež ako prvý pred 60 rokmi obletel našu Zem. Priblížme si život tohto človeka.
Narodil sa 9. 3. 1934 v meste Klušino ako tretie dieťa Anny a Alexeja Gagarinových. O dva roky pribudlo do rodiny ešte štvrté dieťa, chlapec Boris. Ich otec bol tesár, matka dojička v kravíne. Pochádzala však z veľkomesta, milovala knihy a svoje deti priviedla k čítaniu. Keďže obaja rodičia pracovali, o Jurija sa starala jeho setra Zoja, ktorá ho musela brávať so sebou do školy. Školu však mal rád a keď do nej neskôr oficiálne nastúpil, vynikajúco sa učil.
Jeho štúdium však prerušila druhá svetová vojna a zatvorenie školy na jeden a pol roka. Rodina Gagarinovcov bola navyše vyhnaná z domu. Jurij už ako dieťa bojoval proti Nemcom tým, že vykonával sabotáže na ich autách, batériách a akumulátoroch. Okupanti odvliekli Jurijových dvoch starších súrodencov a jeho otec Alexej skončil v nemocnici. Potom nastúpil do boja, takže Jurij sa dočasne stával hlavou zvyšku svojej rodiny.
Po oslobodení sa rodina presťahovala do mesta Gžatsk a všetci jej členovia sa opäť zišli. Jurij mohol pokračovať v školskej dochádzke. Mal rád matematiku, fyziku, šport a stavanie modelov lietadiel. V roku 1950 nastúpil na remeselné učilište Lubereckej oceliarne v Moskve, skadiaľ prestúpil na novozaloženú technickú školu. Spolu s ďalšími dvoma kamarátmi sa prihlásil do aeroklubu, kde sa učil lietať. Jeho inštruktor bol pri prvom lete prekvapený, ako dobre mu to ide. V roku 1955 ukončil Jurij Gagarin stredoškolské štúdium s výborným hodnotením. Zároveň ako jeden z najlepších študentov letectva vďaka odporúčaniu svojho inštruktora pokračoval v pilotnej škole v Orenburgu, čím nastúpil k ozbrojeným silám. V nasledujúcom roku sa stal dôstojníkom. Vinou svojej nízkej postavy mal síce spočiatku problém s pristávaním s lietadlom MiG-15, s tým si však poradil. Nízka postava mu nebránila ani naďalej sa rozvíjať v športe a dokonca hrať basketbal. A práve jeho nízka postava sa o niekoľko rokov pričinila o to, že sa dostal do výberu kozmonautov. Do malých kabín prvých kozmických lodí totiž bolo potrebné vyberať útlejšie typy.
Na tanečnej zábave sa Jurij zoznámil s Valentinou Gorjačevou, svojou budúcou manželkou. Tri týždne pred ich svadbou štartovala prvá umelá družica Zeme, Sputnik 1. Koncom októbra 1957 absolvoval Gagarin ako čerstvý mladomanžel s vyznamenaním štátne skúšky. Ako jeden z najlepších si mohol vybrať svoje pôsobisko. Tým sa ale na zdesenie jeho ženy stala základňa Nikel ďaleko na severe, pri hraniciach s Fínskom. 10. 4. 1959 sa manželom narodila dcéra Jelena.
12. 10. 1959 prišla na základňu výberová komisia hľadajúca prvých kozmonautov, no o tomto jej poslaní nikto nevedel. Gagarin bol spolu s ďalšími jedenástimi mužmi povolaný na pohovor s dvoma staršími vojakmi, o ktorého účele sa nič nedozvedel ani po jeho skončení. Až o pár dní, na druhom pohovore, mu tajomní komisári prezradili, že hľadajú kandidátov na prvý kozmický let. Gagarin okamžite súhlasil. Koncom mesiaca dostal pozvánku na Ústredný inštitút leteckej medicíny. Po niekoľkých týždňoch neuveriteľne podrobných lekárskych vyšetrení sa Jurij vrátil domov a čakal na výsledky. Kandidáti boli zaviazaní mlčanlivosťou, nesmeli nič prezradiť ani manželkám. V januári 1960 sa Gagarin dozvedel, že prešiel, a v marci toho roku, krátko po svojich 26. narodeninách, sa aj s rodinou presťahoval do Moskvy. Jurij podstúpil rok trvajúci, veľmi náročný výcvik. Zhruba mesiac pred jeho historickým letom sa mu narodila druhá dcéra, Galina.
12. apríla absolvoval svoj krátky, nebezpečný no i zlomový let do vesmíru. Jeho rodičia sa v duchu sovietskeho utajovania o misii dozvedeli až vtedy, keď už bol Jurij na obežnej dráhe.
Prvého kozmonauta zaskočila sláva, ktorú si svojím letom vyslúžil. Dostal Leninov rad a titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Z Gagarina sa stal nástroj sovietskej propagandy. Bol vyslaný na obrovské množstvo zahraničných ciest. Postupne prepadol alkoholu aj sukničkárstvu. S manželkou sa navzájom odcudzili.
Jurij sa však túžil vrátiť do vesmíru. Aj z tohto dôvodu nastúpil na Žukovského akadémiu v Moskve. Jeho diplomová práca sa venovala konštrukcii raketoplánu a Gagarin predbehol svoju dobu v tom, že obhajoval schopnosť takejto okrídlenej kozmickej lode pristáť aj bez motorov. Jeho úsilie však bolo márne – funkcionári nechceli riskovať život svojho národného hrdinu a už vôbec nie potom, ako v neodskúšanom protoype kozmickej lode Sojuz zahynul jeho priateľ Komarov. Gagarin úspešne zakončil vysokú školu, ale z dôvodu takmer nulových vyhliadok na ďalší kozmický let opäť prepadol alkoholizmu.
Jeho život predčasne skončil 27. 3. 1968 na palube stroja MiG-15. Havaroval spolu s leteckým inštruktorom Vladimirom Serjoginom za nie úplne vyjasnených okolností. Nedožil sa ani pristátia prvých ľudí na Mesiaci. Neil Armstrong pri návšteve Hviezdneho mestečka na jeho počesť vyslovil pamätnú vetu: „Gagarin nás všetkých pozval do vesmíru“.
(zdroj: www.kosmonautix.cz)
Posledné komentáre
No neviem veru čo s tými ťažkými blokmi kameňa, dokázané bolo, že boli... Pokračovať v čítaní
To náhodou vysvetľuje môj román Druhá planéta. :-) Jeho rozuzlenie je... Pokračovať v čítaní
Ďakujem aj ja za tento komentár. Veľmi ma poteší, ak sa prípadne rozho... Pokračovať v čítaní
Zdravím Vás Janka. Môj prvý kontak s Vašou tvorbou bola kniha ..Súhvez... Pokračovať v čítaní
Čo hovoríš na tieto 100 - 200 tonové bloky kameňa zo staroveku: https:... Pokračovať v čítaní
Ak by mimozemšťania existovali, nemyslím, že je hlúposť predpokladať,... Pokračovať v čítaní