A: 1. Spektrálny typ hviezd. Označenie pre biele hviezdy s povrchovou teplotou od 7 500 do 10 000 kelvinov.
2. Označenie hlavnej zložky.

Abell: Označenie objektov katalógu, ktorý v roku 1958 publikoval George O. Abell. Katalóg obsahuje kopy galaxií.

Absolútna magnitúda: Pri hviezdach hviezd magnitúda objektu, ktorú by mal, keby sme ho pozorovali zo vzdialenosti 32,6 svetelného roka (10 pc).

Absorpčná čiara: Čiara v spektre tmavšia než jej pozadie.

Aktívna galaxia: Galaxia, ktorá uvoľňuje 100-krát až 1 000-krát väčšie množstvo energie, ako je žiarivosť všetkých jej hviezd. Toto nesmierne množstvo elektromagnetického žiarenia nevychádza z celej galaxie, ale len z malej oblasti jej jadra. Predpokladá sa, že túto energiu uvoľňuje hmota padajúca do centrálnej supermasívnej čiernej diery.

Asterizmus: Výrazná skupina hviezd, ktorá nie je nijakým z 88 oficiálnych súhvezdí. Predstavuje iba obrazec, na rozdiel od súhvezdia nie je plošným objektom. Najznámejší asterizmus je Veľký voz.

Astronomická jednotka (au): Hodnota priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka, čo je 149 597 870 700 m.

au: Skratka pre astronomickú jednotku.

B: 1. Spektrálny typ hviezd. Označenie pre modrobiele hviezdy s povrchovou teplotou od 10 000 do 30 000 kelvinov.
2. Označenie spravidla najbližšieho vizuálne pozorovateľného sprievodcu k hlavnej zložke.

Bayerovo označenie: Označenie hviezd v súhvezdiach, ktoré zaviedol v r. 1603 nemecký astronóm Johann Bayer, najpoužívanejšie označovanie jasných hviezd. Hviezdy v rámci jedného súhvezdia dostali od Bayera písmeno gréckej abecedy väčšinou od najjasnejšej (α) po najslabšiu (ω). Za gréckym písmenom nasleduje genitív mena súhvezdia alebo jeho skratka.

Be hviezda: B-emisná hviezda. Hviezda spektrálneho typu B, ktorej spektrum obsahuje jasné emisné čiary. Je to hviezda s vysokou rotačnou rýchlosťou a silným hviezdnym vetrom vytvárajúcim okolo jej rovníka disk hmoty.

Biely trpaslík: Degenerovaná hviezda, ktorá má veľmi malé rozmery. V skutočnosti je to len jadro kedysi oveľa hmotnejšej a väčšej hviezdy, ktorej vonkajšie vrstvy skončili ako planetárna hmlovina. Hmota bieleho trpaslíka je veľmi hustá.

C: 1. Označenie pre zriedkavý vedľajší spektrálny typ hviezdy, uhlíkatú hviezdu.
2. Označenie spravidla druhého najbližšieho vizuálne pozorovateľného sprievodcu k hlavnej zložke vo viacnásobnej hviezde.

Cefeida: Premenná hviezda pomenovaná podľa jej hlavnej predstaviteľky δ Cephei. Príčinou zmeny jej jasnosti sú niekoľko dní trvajúce pulzy jej atmosféry.

Cirkumpolárny objekt: Objekt, ktorý v našich zemepisných šírkach nikdy nezapadá pod obzor. Jeho uhlová vzdialenosť od severného svetového pólu je v zemepisných šírkach Slovenska menšia ako 49°.

Červený trpaslík: Málo hmotná hviezda spektrálneho typu M.

Čierna diera: Neviditeľný objekt s veľkou hmotnosťou. Môže to byť degenerovaná hviezda, ktorej gravitácia je taká veľká, že nevyžaruje svetlo ani iné elektromagnetické žiarenie. Z toho dôvodu ju nedokážeme vidieť. Je to záverečné štádium vývoja najhmotnejších hviezd a vzniká po výbuchu supernovy. Iný pôvod majú supermasívne čierne diery.

D: Označenie spravidla tretieho najbližšieho vizuálne pozorovateľného sprievodcu k hlavnej zložke vo viacnásobnej hviezde.

DEC: Skratka pre deklináciu.

Degenerovaná hviezda: Hviezda, ktorej vnútro vypĺňa extrémne hustá látka. Je to záverečné štádium vývoja hviezdy. V jej strede neprebiehajú termojadrové reakcie a pokiaľ svieti, svieti iba z nažiarených zásob. Opak plazmovej hviezdy.

Deklinácia (δ, DEC): Jedna z dvoch ekvatoriálnych súradníc. Je to kolmá uhlová vzdialenosť telesa od svetového rovníka. Možno si ju predstaviť ako obdobu geografickej šírky. Na sever od svetového rovníka nadobúda kladné hodnoty, na juh záporné.
Udáva sa v oblúkových stupňoch°, minútach′ a sekundách″.

Dolná kulminácia: Prechod telesa meridiánom, ktorý sa uskutoční bližšie k nadiru. Teleso pri dolnej kulminácii dosiahne na oblohe svoju najmenšiu výšku. Ak teleso nie je cirkumpolárne, tak sa jeho dolná kulminácia uskutoční pod horizontom.

Dvojhviezda: Dvojica hviezd, ktoré sa na oblohe pri pohľade voľným okom alebo ďalekohľadom zdajú byť tesne pri sebe. Pokiaľ je ich blízkosť iba zdanlivá, čiže jedna z hviezd leží od nás v skutočnosti oveľa ďalej než druhá, hovoríme o optickej dvojhviezde. Ak sú však hviezdy naozaj blízko pri sebe a navzájom sa obiehajú, hovoríme o fyzickej dvojhviezde.

e: Za označením spektrálnej triedy označuje emisné čiary v spektre hviezdy.

Ekliptika: 1. Rovina dráhy, v ktorej obieha Zem okolo Slnka.
2. Zdanlivá dráha Slnka po oblohe. Je to jedna z hlavných kružníc na nebeskej sfére. Prechádza cez 13 súhvezdí, z ktorých 12 voláme zvieratníkové súhvezdia.

Ekvatoriálne súradnice: Systém súradníc, ktorých základnou rovinou je rovina svetového rovníka. Rozoznávame dva druhy ekvatoriálnych súradníc, pričom ekvatoriálne súradnice II. druhu sú najpoužívanejšími súradnicami vo hviezdnych mapách. Poloha telesa sa v nich udáva dvoma súradnicami: deklináciou a rektascenziou.

Ekvinokcium: V tomto zmysle okamih, pre ktorý sú udané súradnice hviezd, elementy dráh alebo súradnice telies slnečnej sústavy. Keďže sa poloha súradníc aj samotných nebeských objektov s časom pomaly mení, musia byť hviezdne mapy každých 50 rokov prerábané pre nové ekvinokcium. Ekvinokcium je uvádzané v tvare roka s presnosťou na jedno desatinné miesto. Súčasné hviezdne mapy majú ekvinokcium 2000,0.

Elektromagnetické žiarenie: Žiarenie, ktoré vyžarujú všetky žiarivé vesmírne telesá. Je prejavom elektromagnetickej interakcie a prenášajú ho častice nazývané fotóny. Má obrovský rozsah vlnových dĺžok. Podľa vzrastajúcej vlnovej dĺžky ho delíme na rádiové, mikrovlnné, infračervené (tepelné), viditeľné (svetlo), ultrafialové, röntgenové a gama žiarenie.

Emisná čiara: Čiara v spektre, ktorá je jasnejšia než jej pozadie. Je typická napríklad pre Be hviezdy.

Emisná hmlovina: Horúca hmlovina, ktorá vyžaruje vlastné svetlo. Väčšinou má červenú farbu.

ESO: 1. Európske južné observatórium. Je to národná európska organizácia združujúca 16 štátov, ktorej observatóriá sa nachádzajú v Čile.
2. Označenie objektov katalógu Európskeho južného observatória.

Excentricita: Výstrednosť, v tomto prípade obežnej dráhy telesa. Čím bližšia je hodnota excentricity číslu 1, tým je dráha pretiahnutejšou elipsou.

Extrasolárna planéta (exoplanéta): Planéta, ktorá neobieha okolo Slnka, ale okolo inej hviezdy, prípadne putuje vesmírom samostatne. Väčšinou ju nemôžeme vidieť, no prejavuje sa gravitačným pôsobením na materskú hviezdu alebo (pokiaľ obieha v rovine nášho zorného uhla) spôsobuje pokles jasnosti hviezdy podobne ako sprievodca v zákrytovej dvojhviezde. Doteraz (2019) bolo potvrdených vyše štyritisíc extrasolárnych planét.

F: Spektrálny typ hviezd. Označenie pre žltobiele hviezdy s povrchovou teplotou od 6 000 do 7 500 kelvinov.

Flamsteedovo označenie: Označenie hviezd v súhvezdiach, ktoré v r. 1725 zaviedol anglický astronóm John Flamsteed. Hviezdy sú označené v rámci každého súhvezdia číslami vzrastajúcimi postupne od západu smerom na východ. Za číslom nasleduje genitív mena súhvezdia alebo jeho skratka.

Fotosféra: Najhustejšia a najhlbšia časť hviezdnej atmosféry, z ktorej pochádza väčšina žiarenia hviezd. Zjednodušene sa považuje za povrch hviezdy.

Fyzická vzdialenosť: To isté, čo priestorová vzdialenosť.

Fyzický sprievodca: Sprievodca, ktorého reálna (priestorová) vzdialenosť od hlavnej zložky je nízka, do niekoľkých svetelných mesiacov, a obieha okolo hlavnej zložky, alebo spolu s ňou obieha spoločné ťažisko.

G: Spektrálny typ hviezd. Označenie pre žlté hviezdy s povrchovou teplotou od 5 200 do 6 000 kelvinov.

Galaktické halo: Pozri halo.

Galaxia: 1. Obrovský systém hviezd, medzihviezdnej hmoty a nežiarivej hmoty, ktorý je udržiavaný pokope gravitáciou. Predpokladá sa, že takmer všetky hviezdy vo vesmíre patria do nejakej galaxie. Pre medzihviezdnu a nežiarivú hmotu to neplatí.
2. Názov galaxie, v ktorej sa nachádza slnečná sústava. Slnko a jeho planéty sa nachádzajú v okrajovej časti veľkej Galaxie, ktorá spolu s desiatkami ďalších galaxií patrí do tzv. Miestnej skupiny galaxií.

Genitív (privlastňovací genitív): Pád v latinčine, ktorý slúži na označovanie hviezd v súhvezdiach. Zvyčajne sa dáva za názov, grécke písmeno alebo katalógové číslo hviezdy a označuje príslušnosť k danému súhvezdiu. Napr. α Ursae Minoris znamená „alfa patriaca Malému medveďovi“.

Globula: Malá, hustá a tmavá hmlovina približne guľatého tvaru.

Gravitačná šošovka: Ohyb svetelných lúčov dôsledkom gravitácie veľmi hmotného telesa. Tento ohyb spôsobuje, že objekt, ktorý svetlo vydáva, sa na oblohe javí posunutý, zdeformovaný a/alebo znásobený. Gravitačnú šošovku vytvárajú väčšinou kopy galaxií a tmavá hmota, ale v menšej miere ju môže spôsobiť akýkoľvek kozmický objekt.

Guľová hviezdokopa: Veľká, spravidla stará hviezdokopa obsahujúca státisíce až milióny hviezd.

Halo: Vonkajšia, rozptýlená oblasť galaxie alebo guľovej hviezdokopy. Má guľatý tvar a žiari z celého objektu najslabšie. Hviezdy hala špirálových galaxií sa líšia pohybom, vekom aj zložením od hviezd galaktického disku.

Heliaktický východ: Deň v roku, v ktorom sa teleso po prvýkrát objaví na oblohe v rannom súmraku krátko pred východom Slnka.

Heliaktický západ: Deň, keď možno objekt naposledy pozorovať vo večernom súmraku. V období medzi heliaktickým západom a heliaktickým východom je objekt na dennej oblohe a preto je neviditeľný.

Hlavná postupnosť: Pozri hviezda hlavnej postupnosti.

Hlavná zložka (A): Hmotnejšia a spravidla aj jasnejšia hviezda v dvojhviezde alebo vo viacnásobnej hviezde. Ďalšie zložky sa nazývajú sprievodcovia.

Hlavné minimum: Pri zákrytovej premennej hviezde je to najnižšie minimum v periodickej zmene jej jasnosti.

Hmlovina: Viditeľná časť medzihviezdnej hmoty. Veľký oblak veľmi riedkeho plynu a prachu. Hmloviny delíme na svietiace a tmavé. Svietiace hmloviny možno rozdeliť na reflexné, emisné, planetárne a pozostatky supernov. Tmavé hmloviny vidíme len vtedy, keď sa premietajú na svetlé pozadie. Z hmlovín môžu vznikať nové hviezdy, sú ich prvým vývojovým štádiom.

Hmotnosť Slnka: Hodnota rovná približne 1 989 100 000 000 000 000 000 000 000 000 kg (1 kvintilión, 989 kvadriliárd kg).

Hnedý trpaslík: Teleso, ktoré tvorí prechod medzi planétou a hviezdou. V jeho strede neprebiehajú protón-protónové termojadrové reakcie, iba zlučovanie ťažkého vodíka – deutéria na hélium. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné elektromagnetické žiarenie prevažne v infračervenom a rádiovom spektre, ale môže vysielať aj malé množstvo viditeľného červeného žiarenia.

Horizont (obzor): Hraničiaca čiara medzi oblohou a miestnou krajinou. Pre pozorovanie nočnej oblohy je vhodnejší rovinatý než hornatý horizont, lebo v rovinatom vidíme väčšiu časť nebeskej sféry.

Horná kulminácia: Ten prechod telesa meridiánom, ktorý sa uskutoční bližšie k zenitu. Teleso v hornej kulminácii dosahuje na oblohe svoju najväčšiu výšku.

Hraničiace súhvezdie: Súhvezdie, s ktorým dané súhvezdie zdieľa aspoň jednu spoločnú lineárnu hranicu. Bodové kontakty dvoch súhvezdí sa v tejto knihe nezapočítavajú.

Hertzsprungov-Russellov diagram: Diagram, ktorý zobrazuje vzťah medzi farbou (resp. povrchovou teplotou hviezdy) a svietivosťou. Hviezdy v H-R diagrame nie sú rozložené rovnomerne, ale zoskupujú sa do skupín, ktoré poznáme ako hviezdy hlavnej postupnosti, obry, nadobry, trpaslíky a podtrpaslíky.

H-R diagram: Skratka pre Hertzsprungov-Russellov diagram.

Hviezda: Vesmírne teleso s hmotnosťou od 0,08 do 400 hmotností Slnka, ktoré vysiela vlastné elektromagnetické žiarenie aj na viditeľných vlnových dĺžkach. Všetky hviezdy, ktoré vidíme voľným okom alebo malým ďalekohľadom, sú tzv. plazmové hviezdy, a žiarenie v nich aj vzniká. Veľkým ďalekohľadom možno vidieť aj degenerované hviezdy, ktoré žiaria už iba zo zásob a žiarenie v nich nevzniká.

Hviezda hlavnej postupnosti (V): Najdlhšie a najčastejšie sa vyskytujúce štádium vývoja hviezd. Na hlavnej postupnosti sa nachádza i Slnko, najjasnejšia hviezda oblohy Sírius či naša najbližšia hviezda Proxima Centauri. V jadre všetkých hviezd hlavnej postupnosti prebieha premena ľahkého vodíka – prócia na hélium.

Hviezdna asociácia: Zoskupenie niekoľkých desiatok až stoviek hviezd mladého veku, ktoré sa od otvorenej hviezdokopy líši nižšou stabilitou a hustotou.

Hviezdna mapa: Mapa znázorňujúca polohy telies, ktoré nepatria do slnečnej sústavy. Umožňuje ľahšiu orientáciu na oblohe. Pre tento účel sa v hviezdnych mapách zaznačujú spojnice, hranice súhvezdí a zvyčajne ekvatoriálne súradnice. Nakoľko sa polohy hviezd a viditeľná časť oblohy s časom menia, vzťahujú sa hviezdne mapy k dátumu nazývanému ekvinokcium.

Hviezdny atlas: Súbor hviezdnych máp určitej časti alebo celej oblohy.

Hviezdny vietor: Prúd hmoty unikajúci všetkými smermi z hviezdy a spôsobujúci postupný pomalý pokles jej hmotnosti.

Hviezdokopa: Systém hviezd obsahujúci od desiatok po milióny hviezd, ktoré majú spoločný pôvod. Sú k sebe viazané gravitáciou a tvoria podsystém v galaxiách. Poznáme guľové hviezdokopy a otvorené hviezdokopy.

Hypernova: Výbuch veľmi hmotnej hviezdy, ktorý je dokonca niekoľkostonásobne väčší ako obyčajná supernova. Takto končia svoj život najmasívnejšie hviezdy vo vesmíre. Pozostatkom po výbuchu hypernovy je vždy čierna diera.

Chromosféra: Vrstva hviezdnej atmosféry medzi fotosférou a korónou.

IAU: Skratka pre International Astronomical Union, Medzinárodnú astronomickú úniu. Je to medzinárodná skupina astronómov, ktorej výskumná a výchovná činnosť je sústredená do komisií. Medzi jej činnosti patrí napríklad schvaľovanie pomenovania nebeských objektov a súhvezdí.

IC: Skratka pre Index Catalogue. Katalóg hmlistých objektov, ktorý dopĺňa NGC.

Interagujúca galaxia: Galaxia, ktorá je pod takým silným gravitačným vplyvom inej galaxie, až je zreteľne deformovaná. Interagujúcim galaxiám hrozí vo vzdialenej budúcnosti vzájomné splynutie do jednej galaxie.

Jarný bod: Jeden z dvoch priesečníkov ekliptiky a svetového rovníka. Slnko sa v ňom nachádza v čase jarnej rovnodennosti. Je základným bodom ekliptikálnych a ekvatoriálnych súradníc.

Jesenný bod: Jeden z dvoch priesečníkov ekliptiky a svetového rovníka. Slnko sa v ňom nachádza v čase jesennej rovnodennosti.

K: 1. Skratka pre jednotku kelvin.
2. Spektrálny typ hviezd. Označenie pre oranžové hviezdy s povrchovou teplotou od 3 700 do 5 200 kelvinov.

Kelvin: Jednotka termodynamickej teploty, čo je teplota meraná od absolútnej nuly (od hodnoty -273,15°C). Rozdiel jedného kelvina je rovnaký rozdiel teplôt ako rozdiel jedného stupňa Celzia; od Celziovej stupnice sa Kelvinova stupnica líši len nulovou hodnotou, ktorá leží o zmienených 273,15 stupňov nižšie ako nulová hodnota Celziovej stupnice.

Konjunkcia: Zdanlivé priblíženie dvoch telies na nebeskej sfére.

Koróna: Najvyššia a najteplejšia vrstva atmosféry hviezd. Je zdrojom ich röntgenového žiarenia.

Kvazar: Extrémne vzdialený a extrémne žiarivý kozmický objekt v strede galaxie. Jeho energia pravdepodobne pochádza z hmoty, ktorá padá do supermasívnej čiernej diery.

Kulminácia: Okamih, v ktorom je teleso na oblohe najvyššie alebo najnižšie, pretože prechádza meridiánom. Pozri horná kulminácia a dolná kulminácia.

Ly: Skratka pre svetelný rok z anglického light year.

M: 1. Označenie objektov Messierovho katalógu.
2. Spektrálny typ hviezd. Označenie pre červené hviezdy s povrchovou teplotou pod 3 700 kelvinov.

Mag.: Skratka pre magnitúdu.

Magnitúda (hviezdna veľkosť): Súčasná jednotka jasnosti hviezdy alebo iného, spravidla však málo plošne rozľahlého objektu. Čím menšie číslo táto hodnota dosahuje, tým je objekt jasnejší. Môže nadobúdať aj záporné hodnoty. Hviezda 1. magnitúdy je približne 2,5-krát jasnejšia než hviezda druhej magnitúdy. Hviezda druhej magnitúdy je zase 2,5-krát jasnejšia než hviezda tretej magnitúdy, atď. Rozdiel päť magnitúd teda znamená 100-násobný rozdiel v jasnosti. Najslabšie objekty, ktoré ešte môžeme vidieť bez ďalekohľadu, majú v závislosti od pozorovacích podmienok približne 6. magnitúdu. Rozoznávame zdanlivú magnitúdu a absolútnu magnitúdu.

Meridián: Priemet pozemského poludníka, ktorý prechádza pozorovacím miestom, na oblohu. Spája sever, juh a zenit, a ak si ho predĺžime pod horizont, prechádza aj nadirom. Keď teleso prechádza meridiánom, hovoríme o hornej a dolnej kulminácii.

Messierov katalóg: Prvý katalóg hmlistých objektov, ktorý zostavil Charles Messier. Obsahuje celkove 109 hmlistých objektov, medzi ktoré patria hmloviny, hviezdokopy a galaxie. Objekty tohto katalógu majú pred svojím katalógovým číslom písmeno M. Každý Messierov objekt s výnimkou M 25 a M 40 je zároveň aj NGC objekt, ale prednostne sa používa Messierovo označenie.

Meteor: Svetelný úkaz v zemskej atmosfére. Vzniká, keď meteoroid vnikne do horných vrstiev zemskej atmosféry, začne trením vzduchu horieť a žiari. Ak Zem prechádza prúdom meteoroidov, pozorujeme meteorický roj.

Meteoroid: Malé teleso slnečnej sústavy, ktoré môže byť napríklad úlomkom kométy.

Mliečna cesta (nesprávne Mliečna dráha): 1. Časť našej Galaxie, ktorú možno vidieť i voľným okom. Už v malom ďalekohľade rozpoznáme, že sa skladá z obrovského množstva hviezd. 2. Iný názov pre Galaxiu.

Mikrokvazar: Objekt, ktorý sa v mnohomiliónkrát menšom meradle podobá kvazaru. Je ním hviezdna čierna diera (na rozdiel od supermasívnej čiernej diery v kvazare), do ktorej padá hmota.

Mv: Vizuálna magnitúda. Synonymum pre zdanlivú magnitúdu.

Nadir: Bod nachádzajúci sa presne pod nohami pozorovateľa. Je opakom zenitu.

Nadobor (I): Hviezda ešte väčšia ako obor. Červené nadobry sú záverečné štádiá vývoja hviezd oveľa hmotnejších než Slnko. Končia svoju existenciu ako supernova. Rozoznávame jasné nadobry (označenie Ia) a normálne nadobry (označenie Ib).

Nebeský rovník: Pozri svetový rovník.

Neutrónová hviezda: Degenerovaná hviezda, ktorá je ešte hmotnejšia, hustejšia a menšia než biely trpaslík. Neskladá sa z atómov, ale neutrónov. Býva pozostatkom po výbuchu supernovy.

Nežiarivá hmota: Hmota, ktorá nevyžaruje nijaké elektromagnetické žiarenie, takže ju nemôžeme vidieť. Napriek tomu sa prejavuje gravitáciou. Jej zloženie nie je známe.

NGC: Skratka pre New General Catalogue (of Nebulae and Clusters of Stars). Jeden z najpoužívanejších katalógov hmlovín, hviezdokôp a galaxií. Objekty v ňom majú poradové číslo, ktoré im bolo pridelené podľa rektascenzie.

Nova: Premenná hviezda, ktorá za niekoľko dní zvýši svoju jasnosť stotisíc až miliónkrát (tj. asi o 15 magnitúd). Vzniká v dvojhviezdnych systémoch, ktorých jedna zložka je plazmová hviezda a druhá biely trpaslík. Plyn z plazmovej hviezdy dopadá na trpaslíka, kde sa hromadí, až kým nedôjde k výbuchu. Novy, ktoré vybuchujú pravidelne, sú rekurentné novy.

OB asociácia: Zoskupenie niekoľkých desiatok až stoviek hviezd rovnakého veku, ktoré je rozptýlenejšie, mladšie a nestabilnejšie než otvorená hviezdokopa. Tvoria ho masívne, žiarivé hviezdy spektrálnych typov O a B.

Obor (III): Hviezda, ktorá má omnoho väčší objem, ale približne rovnakú hmotnosť ako hviezdy hlavnej postupnosti. V jeho jadre prebieha horenie hélia na uhlík a kyslík. Červené obry sú záverečným štádiom vývoja hviezd podobných Slnku. Z ich povrchového obalu vzniká planetárna hmlovina.

O: Spektrálny typ hviezd. Označenie pre modré hviezdy s povrchovou teplotou nad 30 000 kelvinov.

Oblúková vzdialenosť: Pozri uhlová vzdialenosť.

Obzor: Pozri horizont.

Otvorená hviezdokopa: Spravidla mladá hviezdokopa, ktorá obsahuje desiatky až tisícky hviezd, a časom sa rozpadá. Niekedy býva obklopená hmlovinou.

p (písmeno za spektrálnym typom): Pekuliárne spektrum hviezdy. Spektrum, ktoré má oproti väčšine hviezd rovnakého spektra nejakú zvláštnosť, napríklad abnormálne vysokú hladinu istého chemického prvku.

Perihélium: Najbližší bod obežnej dráhy telesa slnečnej sústavy (napr. kométy) k Slnku.

Paralaxa: Tu v zmysle trigonometrická paralaxa – metóda na určenie vzdialenosti objektov do vzdialenosti približne 1 000 svetelných rokov. Meria sa uhol, o ktorý sa na oblohe posunie objekt, ak ho pozorujeme z dvoch rozličných pozícií neležiacich na rovnakej priamke s pozorovaným objektom. Bližšie objekty majú väčšiu paralaxu než vzdialenejšie.

Planéta: Približne guľaté teleso, ktoré obieha okolo hviezdy, zároveň neobieha okolo inej planéty a vyčistilo okolie svojej dráhy od ďalších telies. Je oveľa menej hmotné ako hviezda. Nevysiela žiadne vlastné viditeľné svetlo a svieti iba odrazeným žiarením materskej hviezdy. Môže však vydávať vlastné elektromagnetické žiarenie na frekvenciách nižších ako svetlo. Na oblohe za priaznivých podmienok vidíme päť našich najbližších planét, ktoré možno ľahko odlíšiť od hviezd, lebo sú spravidla jasnejšie a neblikajú.

Planetárna hmlovina: Emisná hmlovina, ktorá je poslednou fázou vývoja hviezd podobných Slnku. Je to rozpínajúci sa obal bývalého červeného obra, ktorý odfukuje tlak žiarenia jeho jadra. Často má okrúhly tvar.

Plazmová hviezda: Hviezda, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie. Je to hviezda hlavnej postupnosti, podobor, obor alebo nadobor. Opak degenerovanej hviezdy.

Podobor (IV): Hviezda väčšia a svietivejšia než hviezda hlavnej postupnosti, ale menej rozmerná a svietivá ako obor rovnakého spektrálneho typu. Predstavuje vývojový medzistupeň medzi týmito dvoja štádiami.

Pohybová hviezdokopa: Pravdepodobne otvorená hviezdokopa, na ktorú sa pozeráme veľmi zblízka, a preto sú jej hviezdy zdanlivo od seba ďaleko. Jej členy sa však pohybujú približne rovnakou rýchlosťou aj smerom.

Precesia: Krúživý pohyb zemskej osi okolo pólu ekliptiky. Má veľký vplyv na to, akú časť oblohy vidíme z daného miesta v danom čase, podľa akej hviezdy určujeme svetové strany, a tiež na podnebie na Zemi. Zároveň spôsobuje aj pohyb svetového rovníka vzhľadom na ekliptiku. Celý kruh opíše zemská os raz za približne 25 800 rokov. Kvôli precesii sa hviezdne mapy zostavujú pre určité ekvinokcium.

Premenná hviezda: Hviezda, dvojhviezda alebo viacnásobná hviezda, ktorá mení svoju jasnosť. Podľa príčin zmeny ich jasnosti ich delíme na kataklyzmické, pulzujúce a zákrytové premenné hviezdy. Tie sa delia na ešte menšie skupiny, ktoré sa nazývajú podľa svojich typických predstaviteľov, napr. Mira Ceti.

Protohviezda: Formujúca sa hviezda, ktorá sa ešte nestala hviezdou hlavnej postupnosti.

Priemer Slnka: Hodnota rovná približne 1 391 994 km.

Priestorová vzdialenosť (fyzická vzdialenosť): Reálna, nie uhlová vzdialenosť objektov v kozmickom priestore. Tu sa zvyčajne udáva v astronomických jednotkách (au).

Pulzar: Rotujúca neutrónová hviezda, ktorej elektromagnetické žiarenie rôznych vlnových dĺžok pozorujeme v krátkych pravidelných intervaloch.

RA: Skratka pre rektascenziu.

Radiant: Miesto na nebeskej sfére, z ktorého zdanlivo vyletujú meteory určitého meteorického roja. V skutočnosti sa meteory pohybujú pozdĺž rovnobežných dráh. Zdanie, že vyletujú z jedného bodu, vzniká vplyvom perspektívy.

Reflexná hmlovina: Spravidla chladná hmlovina, ktorá nevyžaruje vlastné svetlo. Svieti iba odrazeným svetlom blízkych hviezd. Najčastejšie má modrú farbu.

Rektascenzia (α, RA): Jedna z dvoch ekvatoriálnych súradníc. Uhol medzi jarným bodom a poludníkom prechádzajúcim objektom. Možno si ju predstaviť ako obdobu geografickej dĺžky. Meria sa buď v stupňoch (od 0° do 360°) alebo v hodinách (0h – 24h), minútach (′) a sekundách (″).

Rovníkové súradnice: Pozri ekvatoriálne súradnice.

Radiálna rýchlosť: Zložka rýchlosti v smere zorného lúča. Závisí od vlastného pohybu hviezdy. Záporné číslo vyjadruje, že sa hviezda pohybuje smerom k nám. Kladné číslo znamená, že sa hviezda pohybuje smerom od nás. Pokiaľ je jeho hodnota 0, znamená to, že sa nepohybuje ani k nám, ani od nás, ale stále môže konať vlastný pohyb v deklinácii a rektascenzii.

Satelitná galaxia: Galaxia, ktorá obieha okolo inej, hmotnejšej galaxie.

Seyfertova galaxia: Špirálová aktívna galaxia s mimoriadne jasným jadrom. Je menej svietivou obdobou kvazaru.

Slapová sila: Rozdielne gravitačné pôsobenie na rozličné časti jedného telesa. Ak sa teleso nachádza v gravitačnom poli druhého telesa, na tú časť prvého telesa, ktorá je k hmotnejšiemu bližšie, pôsobí silnejšia gravitácia ako na tú časť, ktorá je vzdialenejšia. Je to dôsledkom toho, že gravitačné pôsobenie je tým slabšie, čím ďalej od jeho zdroja sme. Výsledkom slapových síl je deformácia tvaru telesa, na ktoré pôsobia. Časti bližšie k druhému telesu sa k nemu ešte viac priblížia, vzdialenejšie časti sa od druhého telesa vzdialia. Hviezdy v tesných dvojhviezdach napríklad získajú následkom slapových síl sploštené tvary s dlhšími osami namierenými k tej druhej zložke.

Spektrálna trieda: Pozri spektrálny typ.

Spektrálny typ: Typ hviezdy podľa jej farby a povrchovej teploty. 99,8 % všetkých hviezd patrí do jedného zo siedmich základných spektrálnych typov, ktoré sú označené podľa klesajúcej teploty: O, B, A, F, G, K, M. Zvyšné hviezdy možno priradiť k vzácnym spektrálnym typom. Pred typom O sú to typy Q, P a W. Za typom M sú to S, R, N, L, T. Každý spektrálny typ je rozdelený ešte na 10 podtried očíslovaných od 0 – najteplejšia po 9 – najchladnejšia hviezda. Slnko má spektrálny typ G2.

Spektroskopická dvojhviezda: Dvojhviezda, ktorej zložky nemožno od seba odlíšiť ani v najväčších ďalekohľadoch. Dôvodom je ich veľká vzdialenosť od Zeme alebo veľká blízkosť zložiek. Rozoznáme ich len vďaka zmenám v spektre.

Spektrum: 1. Viditeľné elektromagnetické žiarenie rozložené na jednotlivé farby podľa rôznej vlnovej dĺžky (dúha). Môže obsahovať emisné a absorbčné čiary. 2. Elektromagnetické žiarenie určitej vlnovej dĺžky.

Spojnice: Čiary, ktoré vo hviezdnych mapách spájajú jasné hviezdy v súhvezdiach.

Sprievodca: Menej hmotná a spravidla aj menej jasná hviezda v dvojhviezde. Vo viacnásobných hviezdach je viacero sprievodcov. Sprievodca môže byť zdanlivý alebo fyzický. Ak je len zdanlivý, môže ísť v skutočnosti o hmotnejšiu hviezdu než je hlavná zložka.

Stacionárna rotácia: Rotácia v systéme dvoch telies, ktorých rotačné periódy sú zhodné s periódou obehu okolo ich spoločného ťažiska. V praxi to má za následok, že telesá sú k sebe obrátené stále tými istými pologuľami. Vyskytuje sa v sústavách telies, ktoré majú navzájom porovnateľné hmotnosti a/alebo sú k sebe veľmi blízko, takže ich slapové sily počas dlhého obdobia postupne zmenili ich pôvodne odlišné periódy rotácie a obehu na totožné.

Supermasívna čierna diera: Čierna diera milióny až miliardykrát ťažšia ako Slnko, ktorá nemohla vzniknúť z hviezdy. Nachádza sa v stredoch mnohých galaxií a je zrejme zodpovedná za vysokú svietivosť aktívnych galaxií.

Supernova: Výbuch hviezdy, pričom jej jasnosť vzrastie mnohomiliárdkrát. Je záverečným štádiom vývoja nadobrov a celkove najhmotnejších hviezd vo vesmíre. Po výbuchu sa vonkajšie vrstvy bývalej hviezdy ďalej rozpínajú, pričom jej jadro sa zmení na neutrónovú hviezdu alebo čiernu dieru.

Súhvezdie: Časť oblohy s presne určenými hranicami, ktorá môže (ale aj nemusí) obsahovať výrazné zoskupenie hviezd. Každá hviezda na nebi okrem Slnka patrí do nejakého súhvezdia. Medzi jasnými hviezdami súhvezdia sa vo hviezdnych mapách kreslia spojnice.

Svetelný rok: Astronomická jednotka vzdialenosti. Rovná sa dĺžke dráhy, ktorú prejde svetlo za 365,25 dňa vo vákuu. Je to približne 9 460 000 000 000 km. Menšie jednotky sú svetelný mesiac, deň, hodina, atď.

Svetový rovník: Priemet pozemského rovníka na oblohu. Je to základná kružnica na nebeskej sfére a delí oblohu na severnú a južnú. Je to zároveň základná kružnica pre ekvatoriálne súradnice.

Svietivosť Slnka: Hodnota rovná približne 384 600 000 000 000 000 GJ/s.

Viacnásobná hviezda: Sústava hviezd, ktorá má tri alebo viacej zložiek.

Tmavá hmota: Pozri nežiarivá hmota.

Trpaslík: Malá hviezda. Táto skupina zahŕňa širokú a rôznorodú paletu hviezd, ktoré sú od seba značne odlišné, lebo kým napríklad červený trpaslík je hviezda hlavnej postupnosti, biely trpaslík je degenerovaná hviezda, v ktorej už neprebiehajú termojadrové reakcie.

Uhlíková hviezda (C): Hviezda nepatriaca do siedmich základných spektrálnych typov, ktorá obsahuje v spektre veľa prvku uhlík. Zaraďuje sa medzi obry.

Uhlová vzdialenosť: Zdanlivá vzdialenosť dvoch objektov na oblohe, tu zvyčajne zložiek dvojhviezdy a viacnásobnej hviezdy, ako ju vidíme zo Zeme. Keďže nebeská sféra sa nám javí ako nekonečne veľká guľa, nemá zmysel udávať vzdialenosti objektov na nej v dĺžkových jednotkách, ale v uhle, ktorý s pozorovateľom zvierajú. Udáva sa v oblúkových stupňoch°, minútach´ a sekundách“. Skutočnú vzdialenosť udáva priestorová vzdialenosť.

Vedľajšie minimum: Menej výrazné minimum pri periodických zmenách jasnosti premennej hviezdy. Vzniká len v krivke jasnosti zákrytových dvojhviezd.

Vizuálna dvojhviezda: Dvojhviezda, ktorej zložky sú od seba odlíšiteľné, či už voľným okom alebo ďalekohľadom. Opakom je spektroskopická dvojhviezda.

Vlastný pohyb: Pohyb na oblohe v uhlovej miere (väčšinou v sekundách) za rok. Určuje sa pohybom v rektascenzii a pohybom v deklinácii. Hoci každá hviezda sa pohybuje rýchlosťou niekoľko kilometrov zo sekundu, je od nás taká vzdialená, že zmenu jej polohy voľným okom zaznamenáme väčšinou až po niekoľkých tisícročiach. Pozri aj radiálna rýchlosť.

vr: Skratka pre radiálnu rýchlosť.

Wolf-Rayetova hviezda: Veľmi horúca hviezda vysoko na hlavnej postupnosti.

Zákrytová dvojhviezda/premenná hviezda: ďalekohľadom nerozlíšiteľná dvojhviezda, ktorej zložky sa zhodou okolností obiehajú v rovine nášho zorného uhla. Preto v priebehu obehu prechádzajú striedavo jedna popred druhú. Keď sú zložky práve v zákryte, jasnosť sústavy je nižšia ako mimo zákrytu.

Zdanlivá hviezdna veľkosť: Magnitúda objektu, akú pozorujeme zo Zeme. Na rozdiel od absolútnej magnitúdy je zdanlivá magnitúda výsledkom nielen skutočného jasu objektu, ale aj jeho vzdialenosti od našej planéty.

Zenit: Bod nachádzajúci sa presne nad hlavou pozorovateľa. Objekty nachádzajúce sa v zenite sú najlepšie viditeľné, lebo ich svetlo prechádza cez najtenšiu vrstvu zemskej atmosféry. Jeho opakom je nadir.

Znamenia zvieratníka: Dvanásť rovnakých myslených obdĺžnikov, ktorých stredom prechádza ekliptika. Sú 18° široké a 30° dlhé. Boli zavedené v minulosti a nazývajú sa podľa súhvezdí, s ktorými sa čiastočne kryli. Vplyvom precesie sa však súhvezdia vzhľadom k znameniam posúvajú dozadu, a to približne o jedno súhvezdie za 2 150 rokov.

Zorný uhol: Uhol, pod ktorým prichádzajú svetelné lúče do nášho oka.

Zvieratníkové súhvezdia: Súhvezdia, ktorými prechádza ekliptika. Podľa tradície je to 12 súhvezdí, podľa ktorých boli pomenované aj znamenia zvieratníka. Poloha znamení však nie je totožná s polohou súhvezdí, podľa ktorých boli nazvané. Sú to súhvezdia Ryby, Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec a Vodnár.

Mohlo by vás zaujímať

• Nebeská sféra
• Prvý pohľad na oblohu (úvodná kapitola)
• Prvá kapitola jadra: Malý medveď
• Druhá kapitola jadra: Veľká medvedica
• Ukážka jarného súhvezdia: Vlasy Bereniky
• Ukážka letného súhvezdia: Labuť
• Ukážka jesenného súhvezdia: Andromeda
• Ukážka zimného súhvezdia: Povozník
• Ukážka nevychádzajúceho súhvezdia: Južný kríž