Ukážka súhvezdia, prvej kapitoly z knihy Súhvezdia od Andromédy po Žirafu

Slovníček

Ursa Minor, genitív Ursae Minoris, skratka UMi

Malý medveď, ktorý bol až do roku 2018 na Slovensku oficiálne nazývaný Malý voz, je starobylé súhvezdie. Existuje niekoľko rozličných mýtov vysvetľujúcich pôvod jeho a Veľkej medvedice. Podľa gréckej báje bol na malého medveďa premenený Arkas, pätnásťročný syn arkadskej princeznej Kallisto (Kalisto alebo Kalistó) a najvyššieho boha Dia. Premenil ho jeho otec v okamihu, keď na love vrhal oštep na svoju matku v podobe veľkej medvedice. Arkas stretol medvedicu pri love v lese. Nevedel, že je jeho matkou, hoci sa správala podivne a dívala sa mu priamo do očí. Preto Zeus premenil na medveďa aj syna, aby matkovražde zabránil, a oboch ich premiestnil na oblohu.

Bohyňa Héra, Diova manželka, bola veľmi pohoršená, že sa jej sokyni so synom dostalo takej cti. Rozhodla sa pre pomstu. Zaprisahala boha morí Poseidóna, aby ich nikdy nenechal odpočinúť s inými súhvezdiami v morských vlnách. Z tohto dôvodu obidva medvede nikdy nezapadajú a musia stále obiehať okolo pólu zavesené za chvosty ako cirkumpolárne súhvezdia. Pri pozorovaní zo severnejších zemepisných šírok tieto súhvezdia nezapadli pod obzor už tisíce rokov. Dlhodobé visenie Malého medveďa za chvost vraj spôsobilo jeho neprirodzené natiahnutie. Má dĺžku dosahujúcu dĺžku celého zvyšku tela.

Podľa inej báje to boli medvede, ktoré sa starali o malého Dia, keď sa ukrýval na Kréte pred svojím otcom Chronom (Kronom). Chronos vládol na Olympe a prinášal záhubu všetkému živému. Podľa veštby ho jedno z jeho detí malo pripraviť o vládu nad svetom. Preto ich požieral. Ako božské bytosti však žili v jeho bruchu ďalej. Jeho manželka Rea (Rhea) v obave, že ich práve narodený syn Zeus skončí rovnako, ukryla novorodenca do jaskyne na ostrove, kde ho zverila starostlivosti dvoch medveďov, v inej verzii medvedíc – nýmf. Malá medvedica sa volala Ida. Keď Zeus vyrástol, v súlade s veštbou zbavil Krona vlády a oslobodil svojich požratých súrodencov. Dve medvedice z vďačnosti urobil nesmrteľnými tým, že ich umiestnil na oblohu. Preto sa niekedy pri tomto súhvezdí stretneme aj s názvom Malá medvedica.

Obyvatelia Mezopotámie a Perzie si pod týmto súhvezdím predstavovali obyčajného medveďa. V Severnej Amerike je zase toto súhvezdie známe ako Malá naberačka (angl. Little Dipper). Starí Slovania vo hviezdach Veľkej medvedice a Malého medveďa videli krčah. Alternatívny názov – Malý voz – pochádza od Homéra, ktorému, podobne ako Číňanom, sedem hlavných hviezd pripomínalo koč.

Hviezdy a objekty

Najdôležitejšou a najznámejšou hviezdou súhvezdia je Polárka, nazývaná tiež Severka. Táto hviezda druhej magnitúdy nie je nijako zvlášť výrazná. Ak by sme zoradili všetky hviezdy na oblohe podľa jasnosti, Polárka by bola zhruba štyridsiata šiesta až štyridsiata ôsma. Je však veľmi dôležitá pre orientáciu, pretože je blízko severného svetového pólu. Bývala označovaná ako „vedúca hviezda na oblohe“, keďže spoľahlivo ukazuje smer k severu. Na mori, pustinách a na púšťach bola v starých dobách jeho jediným ukazovateľom. Je od pólu vzdialená len o niečo menej ako 1°, presnejšie 39′ (rok 2020). Z tohto dôvodu je jedinou hviezdou, ktorej poloha na oblohe sa dôsledkom denného pohybu takmer nemení. Nájdeme ju na rovnakom mieste v ktoromkoľvek ročnom období a v ktorejkoľvek hodine. Jej uhlová výška nad obzorom sa rovná zemepisnej šírke pozorovaného miesta. Pozrieť sa na sever do výšky rovnej zemepisnej šírke je preto jeden zo spôsobov vyhľadávania Polárky. A naopak, závislosť výšky Polárky od zemepisnej šírky môže slúžiť na určenie zemepisnej šírky pozorovateľa.

Ani svetový pól neostáva stále na tom istom mieste. Opisuje na oblohe kružnicu raz za približne 25 800 rokov (platónsky rok). Vzdialenosť Polárky od pólu sa teda mení. V súčasnosti sa pól k Polárke približuje a najviac sa k nej priblíži na necelého pol stupňa v roku 2102. Iný zdroj udáva vzdialenosť 14′ v roku 2115. Potom sa bude zase od pólu vzďaľovať. Keď sa o 25 800 rokov pól vráti na svoje terajšie miesto, Polárka bude vďaka vlastnému pohybu od neho ďalej ako dnes.

Polárka má prinajmenšom dvanásť názvov. Celkove dostala pravdepodobne viac mien než ktorákoľvek iná hviezda na oblohe okrem Slnka. Polárka (Polaris) je v súčasnosti najpoužívanejšie. V arabčine sa nazýva Alrucaba alebo Alrukaba, z arabského Kaukab Al-Rakaba, v preklade hviezda jazdcov. Podľa iného zdroja tento názov znamená „koleno“. Takto by sme ju pravdepodobne nazývali, ak by nebola polárnou hviezdou. Arabský mýtus hovorí, že Polárka zabila veľkého nebeského bojovníka, ktorý po smrti spočíva na chvoste medveďa.

Číňania jej dali meno Tou Mu, bohyňa Severnej hviezdy. V latinčine sa volá Cynosura. V indickej literatúre z roku okolo 500 n. l. sa môžeme stretnúť s názvom Dhruva – severný pól. Indológovia zistili, že bola pozorovaná už v roku 2780 pred n. l. a určujú pomocou nej vek véd. Starí Gréci ju zase nazývali Phoenice a bola pre nich pekným svetlom severnej oblohy. Mongoli ju nazvali Zlatým kolíkom držiacim svet pokope. Podľa severskej mytológie je Polárka klenotom v hlavičke bodca, ktorý bohovia zaťali do vesmíru. Jej oficiálny názov znie α Ursae Minoris (α UMi). Flamsteedovo označenie je 1 Ursae Minoris.

Je to šesťnásobná hviezda. Voľným okom vidíme len najväčšieho a najjasnejšieho člena šestice – žltého nadobra (Polárka A). Má 45-krát väčší priemer ako Slnko, hmotnosť 6 Sĺnk a svietivosť podľa rozličných zdrojov 1 800 až 2 500 Sĺnk. Staršie odhady hovorili dokonca o hmotnosti rovnej 8 hmotností Slnka, objeme miliónnásobku objemu Slnka a svietivosti rovnej podľa rozličných zdrojov 1 800 až 12 000-násobku svietivosti Slnka. Táto impozantná hviezda sa nám javí pomerne slabá, lebo je od Zeme veľmi ďaleko – zdroje udávajú hodnoty medzi 323 až 432 ly. Jej absolútna jasnosť je podľa novšieho zdroja -3,64 mag, ale presná hodnota závisí od presnej hodnoty jej vzdialenosti. Keby sme Slnko umiestnili do takej vzdialenosti ako Polárka, nevideli by sme ho ani amatérskym ďalekohľadom. Teplota na jej povrchu dosahuje 5 807 – 6 300 K.

Je to slabo pulzujúca premenná hviezda typu cefeida. Zhodou okolností najbližšia cefeida k Zemi a zároveň najjasnejšia cefeida na oblohe, dokonca jasnejšia ako samotný prototyp δ Cephei. Jasnosť kolíše s periódou 3,97 dňa. Zmeny sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať voľným okom. Okolo roku 1980 to bolo od 2,12 do 2,26 mag. Amplitúda pulzov sa v priebehu 20. storočia stále zmenšovala a bolo možné ich zistiť už len fotometrom. Takýto pomalý pokles jasnosti nebol dovtedy pozorovaný u žiadnej inej cefeidy. Astronómovia predpokladali, že táto zmena súvisí so zmenou štruktúry hviezdy. Okolo roku 1998 predstavovali tieto zmeny zhruba 0,03 magnitúdy. Potom však začali znovu stúpať.

Okolo hlavnej zložky obieha v tesnej blízkosti slabý sprievodca. Nedá sa vidieť oddelene v pozemskom ďalekohľade, ale prejavuje sa posunom čiar v spektre Polárky. Viditeľná Polárka má spektrálne čiary posunuté k modrému koncu spektra, čo je známka toho, že sa k nám v rámci svojho pohybu vesmíru približuje. Polohy týchto posunutých čiar v intervale 30,5 roka ešte slabo kolíšu okolo svojej strednej polohy. To znamená, že Polárka sa k nám pravidelne striedavo približuje rýchlejším a pomalším tempom, čo je spôsobené tým, že obieha okolo spoločného ťažiska s iným telesom. Hubblov vesmírny ďalekohľad však tieto dve hviezdy dokázal rozlíšiť, takže nie je celkom namieste označiť tento hviezdny pár za spektroskopický. Sprievodca má spektrálny typ F7 a je na hlavnej postupnosti. Obieha po veľmi excentrickej dráhe, pričom jeho vzdialenosť sa mení v rozsahu 6,7 – 27 au. Jeden obeh okolo hlavnej hviezdy mu trvá 29,6 roka. Hlavná zložka (označená A) je teda dvojhviezda zložená z obrej cefeidy a menšieho, matnejšieho sprievodcu.

Vo veľkej vzdialenosti obiehajú hlavnú zložku ďalší traja sprievodcovia B, C, D, ktorí sú dostatočne vzdialení na to, aby ich pozemské ďalekohľady rozlíšili. Zložka B je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F3 V jasná 8,8 – 9,1 mag. Dá sa vidieť pomocou menšieho amatérskeho ďalekohľadu (aspoň 6 – 7,5 cm) v rozstupe okolo 18,3″ od hlavnej zložky. Prvýkrát ju pozoroval William Herschel v roku 1780. Je to spektroskopická dvojhviezda s periódami posunu spektrálnych čiar 3,97 dňa a 29,6 roka. S A zložkou tvorí pravdepodobne len optickú dvojhviezdu. Ak sú to reálni spoločníci v priestore, musia byť od seba vzdialení najmenej 2 400 au, čo je okolo 360 miliárd kilometrov. Silným ďalekohľadom je možné uvidieť dve ďalšie slabšie zložky, C (13 mag, vzdialenosť 43″) a D (12 mag, vzdialenú 83″). Na obrázku vľavo je snímka Polárky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Nad žiarivým nadobrom Polárkou A možno vidieť jej najbližšieho sprievodcu označeného ako Ab vzdialeného od hlavnej hviezdy menej než dve desatiny uhlovej sekundy. Vyššie je druhý sprievodca známy ako Polárka B.

Polárka je tiež členom málo známeho asterizmu Snubný prsteň, v ktorom predstavuje diamant. Zvyšné hviezdy asterizmu ležia južne od nej a majú jasnosť 7 – 8 magnitúd.

Kým hviezda s označením 1 UMi je veľmi známa, 2 UMi neexistuje – hviezda s týmto pôvodným označením bola totiž pri vytýčení hraníc súhvezdí zaradená do Cefea a dostala iné označenie. Leží viac-menej z opačnej strany severného svetového pólu ako Polárka a má jasnosť iba 4,25 mag.

β Ursae Minoris sa nazýva aj Kochab, čo znamená jednoducho „hviezda“, podľa iného zdroja je to v arabčine pravdepodobne „cap“. Je to žltý, podľa iných skôr oranžový obor asi 50-krát väčší a 500-krát svietivejší ako Slnko. Pri pohľade zo Zeme má však podobnú jasnosť ako Polárka (2,1 mag), za čo vďačí svojej menšej vzdialenosti (126 ly) a nižšej povrchovej teplote – 4 000 K. Je známy ako slabo báriová hviezda, hoci tento prvok je tu rozšírený len v trochu väčšej miere než na Slnku. V asterizme Malý voz predstavuje jedno zadné koleso. Spolu s druhým kolesom (Pherkad) tvoria dvojicu nazývanú Strážcovia pólu. Kochab je v súčasnosti od pólu vzdialený asi 15°, ale okolo roku 1100 pred n. l. bol vplyvom precesie k pólu bližšie ako Polárka.

Tretiu najjasnejšiu hviezdu Malého medveďa, Pherkad (γ Ursae Minoris), tvoria dve hviezdy, ktoré ešte Arabi považovali za jednu. Nazývali ju Alifa al Farkadain, v preklade „tmavšie z dvoch teliat“, podľa iného zdroja len „dve teľce“. Neskôr začali rozoznávať Pherkad Maior (13 UMi) a Pherkad Minor (11 UMi). Ich vzájomná uhlová vzdialenosť je 17′ a možno ich rozpoznať aj voľným okom, istejšie však triédrom. Tvoria ale iba optickú dvojhviezdu. Pherkad Maior je spektroskopická dvojhviezda, ktorej zložky obiehajú okolo spoločného ťažiska raz za 2,592 hodiny. Hlavná zložka je biely obor s teplotou 8 280 K, na najlepšej ceste stať sa cefeidou. Jej svietivosť je dvakrát vyššia ako svietivosť Kochabu. Z teploty a svietivosti bola jej hmotnosť vypočítaná na 4,8 Slnka a jej vek na vyše 100 miliónov rokov.

δ Ursae Minoris má meno Yildun, prípadne Vildiur. Ide o prvú jasnejšiu hviezdu pri Polárke, druhú hviezdu oja Malého voza. Jej meno má nezvyčajný, turecký pôvod. Pochádza zo slova označujúceho hviezdu. Yildun nie je štvrtá najjasnejšia hviezda Malého medveďa, ako naznačuje jej Bayerovo označenie, ale až siedma. Od pólu ju delí vzdialenosť len 3,5 stupňa. Je to hviezda typu A s teplotou 9 000 K, priemerom 2,8-priemeru Slnka a svietivosťou 47-krát väčšou ako Slnko. Má veľmi rýchlu rotáciu, jedna otočka jej trvá len 19 hodín.

ε Ursae Minoris je tretia hviezda chvosta Malého medveďa alebo oja Malého voza, vzdialená 8° od severného svetového pólu. Je to obor typu G5 o čosi chladnejší než Slnko. Má spektroskopického sprievodcu, ktorý ju zakrýva v perióde 39,5 dňa. Zmeny jasnosti počas zákrytu však nie sú voľným okom pozorovateľné. Vzdialenosť tohto sprievodcu od hlavnej zložky je porovnateľná so vzdialenosťou Merkúra od Slnka. Oveľa ďalej, vo vzdialenosti najmenej 8 100 au, leží ďalší sprievodca 11. magnitúdy. Ani pri pohľade z hypotetickej planéty obiehajúcej vzdialenejšieho sprievodcu by sme bez ďalekohľadu od seba nerozlíšili vnútorný pár hviezd.

ζ Ursae Minoris sa v minulosti označovala zdĺhavým menom Alifa al Farkadain, čo je ten istý názov, v ktorom má pôvod aj Pherkad. Keď sa však meno Pherkad stalo pre γ UMi zaužívaným, pôvodné meno sa omylom prenieslo na ζ. Na hviezdu hlavnej postupnosti typu A má pomerne vysokú žiarivosť – dvestonásobok žiarivosti Slnka. Život začala pred 280 miliónmi rokov ako hviezda typu B7, teraz jej už dohárajú posledné zvyšky vodíka v jadre. Je to osamotená hviezda a existujú nepotvrdené náznaky, že by mohla byť slabo premenná. Ak by Alifa al Farkadain mala planétu, Polárka by sa z jej oblohy javila taká jasná ako Sírius z našej oblohy.

Aj η Ursae Minoris, najslabšia hviezda základného obrazca, má sprievodcu. Je ním 19 UMi s jasnosťou 5,5 mag. Dobre ho vidieť pomocou triédra. Podobne ako Pherkad aj η je iba optická dvojhviezda. Má nepoužívané meno Anwar al Farkadain prípadne Nair al Farkadain, v preklade „jasnejšie z dvoch teliat“. Toto meno pôvodne niesla hviezda Kochab, ktorá bola spolu s Pherkadom mienená ako „dve teľce“ – neskôr sa ich pôvodné názvy Alifa al Farkadain a Anwar al Farkadain preniesli na druhý pár hviezd tvoriacich káru voza, na ζ a η. Napriek označeniu „jasnejšia“ je však η slabšia ako ζ. η UMi má spomedzi hviezd základného obrazca voza najväčší vlastný pohyb, pričom sa oblohou presúva zhruba smerom k Polárke.

Nevýraznou dvojhviezdou je π Ursae Minoris. Jej zložky jasné 6,6 a 7,3 – 7,6 mag ležia vo vzdialenosti 31,3″ a obehnú sa raz za 150 rokov. Dajú sa ľahko rozlíšiť už malým prístrojom.

Kochab a Pherkad približne ukazujú na slabú hviezdu 5 Ursae Minoris, ktorá patrí k oranžovým obrom. Namerané hodnoty jej povrchovej teploty sa pohybujú od 4 070 do 4 395 K a mala by mať svietivosť okolo 413 Sĺnk. Keby sme mali túto hviezdu na mieste Slnka, na oblohe by zaberala 20°, čo je rozmer obrazcu Orióna! V odstupoch 59″ a 23″ má dvoch veľmi slabých a iba zdanlivých sprievodcov.

RS Ursae Minoris je premenná hviezda na súradniciach α = 15h 50m 49s, δ = +72° 12′ 41″. Jej maximálna jasnosť dosahuje iba 10,81 mag, v minime klesá na 11,4 mag. Perióda zmien je 6,17 dňa.

V súhvezdí nie je veľa zaujímavých objektov. Obsahuje niekoľko veľmi slabých galaxií. Tá najjasnejšia z nich je NGC 6217 a má iba 11,2 mag. Ide o špirálovú galaxiu s výraznou priečkou, ktorá na podrobnom zábere z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (obrázok vpravo) ukazuje jasné aktívne jadro pravdepodobne so superhmotnou čiernou dierou, tmavé prachové pásy, mladé kopy jasných modrých hviezd a červené emisné hmloviny tvorené žiariacim vodíkom. Priemer galaxie je 30 000 ly a nachádza sa na súradniciach α = 16h 31m 54s, δ = +78° 10′ 08″ vo vzdialenosti 60 – 80 miliónov ly. Viditeľná je v ďalekohľade s priemerom objektívu 15 cm. Vo väčších prístrojoch vynikne jej kompaktné jadro a okolité slabé halo.

Ďalej možno z objektov spomenúť NGC 3172 nazývanú Polarissima Borealis, čo je najbližšia katalogizovaná galaxia k severnému svetovému pólu. Jej uhlová vzdialenosť od pólu predstavuje iba 53 uhlových minút. Je však veľmi malá, s uhlovým rozmerom len 0,7′, slabá (13,6 mag) a dá sa vidieť až ďalekohľadom s priemerom objektívu 25 cm a väčším v polohe α = 11h 52m 13s, δ = +89° 02′ 22″.

NGC 6251 je obria eliptická galaxia 14. magnitúdy vzdialená 300 miliónov ly (α = 16h 31m 04s, δ = +82° 31′ 07″).

Trpasličia galaxia nazývaná prosto Trpasličia galaxia Malý medveď (Ursa Minor Dwarf) je satelit našej Galaxie, a preto aj jedna z našich najbližších galaxií. Jej vzdialenosť od nás dosahuje iba 225 000 ly. Má eliptický tvar s priemerom okolo 1 000 ly a svietivosť 300 000 Sĺnk.

Ako Abell 2125 sa označuje až 3 miliardy svetelných rokov vzdialené zoskupenie vyše tisícky galaxií, z ktorých najjasnejšia má magnitúdu 17. Výskumy prostredníctvom röntgenového observatória Chandra ukázali, že táto kopa sa formuje spájaním niekoľkých menších kôp. Najintenzívnejším zdrojom röntgenového žiarenia v tejto kope je oblak vykazujúci „zhlukovitosť“, čo znamená, že sa dal dohromady iba nedávno. Do oblaku prúdi plyn z galaxií, napríklad z C153. Tento plyn obsahuje atómy ťažkých kovov uvoľnených pri výbuchoch supernov, napríklad železa. Vedľa neho sa nachádza druhý oblak, oveľa slabší a mladší, ale skoro rovnako veľký. Tento oblak obaľuje stovky galaxií. Infračervené pozorovania kopy odhalili ďalšie zaujímavosti, napríklad enormné vzplanutia tvorby hviezd v galaxiách ďaleko od centra kopy. Zdá sa, že slapové sily centra kopy sú ešte aj vo vzdialenosti jedného milióna ly dostatočne intenzívne na to, aby rozrušovali galaxie a spúšťali v nich tvorbu nových hviezd.

V súhvezdí leží tiež radiant slabého meteorického roja Ursidy. Objavili ho astronómovia zo Skalnatého plesa v roku 1945. Roj vytvorila periodická kométa Tuttle prvý raz pozorovaná v roku 1790. V čase dvojdňového maxima aktivity roja, ktoré nastáva okolo 22. decembra, možno uvidieť asi 5 meteorov za hodinu.

Poloha

Súhvezdie Malý medveď sa nazýva aj Malý voz, niekde sa dokonca udáva pod názvom Malý voz ako hlavným názvom súhvezdia, napriek tomu, že latinský názov súhvezdia je v preklade Malá medvedica. Jeho tvar skutočne pripomína viac voz ako medveďa. Na rozdiel od Veľkej medvedice sa však spojnice asterizmu Malý voz zhodujú so spojnicami Malého medveďa. Oba vozy sú dosť podobné, zložené z rovnakého počtu hviezd, no oje Malého voza je obrátené opačným smerom ako oje Veľkého. Ľahko ho nájdeme pomocou Veľkého voza a to tak, že päťnásobne predĺžime vzdialenosť medzi zadnými kolesami Veľkého voza (Merak a Dubhe). Tak sa dostaneme k Polárke, ktorá žiari na konci oja Malého voza. Zvyšok obrazca nie je ťažké nájsť. Výrazne žltý Kochab a o niečo slabší Pherkad sú jedinými jasnými hviezdami nad ojom Veľkého voza. Rozoznáme aj retiazku troch oveľa slabších hviezd tiahnucich sa v oblúku od Kochaba k Polárke. Hornú kulmináciu má večer v máji až v júli.

Niekedy sa Malý medveď používa ako test priezračnosti oblohy. Ak nie je viditeľná hviezda δ alebo ζ, viditeľnosť je dosť biedna. Ak nie je viditeľná iba najslabšia hviezda η, viditeľnosť je dobrá, ale na pozorovanie slabších objektov je stále nevhodná. Ak je z miesta s veľkým svetelným znečistením viditeľná θ a z tmavých miest η a 19 Ursae Minoris, potom je priezračnosť atmosféry veľmi dobrá. Iný spôsob zisťovania priezračnosti atmosféry pomocou Malého medveďa je určenie najslabšej hviezdy viditeľnej voľným okom v blízkosti Polárky.

Rozloha v štvorcových stupňoch

256

Hraničiace súhvezdia

Cefeus, Drak, Žirafa

Pôvod obrázkov:

• Polárka: NASA, ESA, G. Bacon (STScI)
• Galaxia NGC 6217: NASA,ESA, and theHubble SM4ERO Team

Ukážky ďalších súhvezdí nájdete tu.

Na základe tohto textu vznikli nasledovné články:

• Malá medvedica
• Čo možno neviete o Malom medveďovi