Zdroj: Pixabay
Som milovníčkou snehu. A nelyžujem. Čudné? Nie. Pretože lyžovanie nie je pre dospelého človeka jediný dôvod, aby mal rád sneh, hoci mi pripadá, že okolie je opačnej mienky. A niekedy mi dokonca pripadá, že obľube lyžovaniu som široko-ďaleko jediná dospelá osoba, ktorá má sneh úprimne rada.
Dôvody obdivu k snehu mi pripadajú natoľko samozrejmé, že skôr iní by mali začať zdôvodňovať, ako ho môžu nemať radi. Veď je to ten najnádhernejší prejav počasia, aký existuje. Je taký… iný. Krajina je pod ním iná. Zmizne jej celoročná rutina a naberie celkom odlišný dizajn. Na jar, v lete a v jeseni vyzerá skoro rovnako v porovnaní s krátkodobou a efektnou zmenou – zimou. Môžete namietať, že v jeseni je lístie farebné a na jar skoro žiadne, ale faktom zostáva, že príroda sa po celý rok nesie v znamení tmavých, zemitých odtieňov. Len keď nasneží, príde obrovská zmena viditeľná už z diaľky. Vratná zmena – proti takým obrovským zmenám nič nenamietam. A tiež krásna zmena! Namiesto tmavej rozjasňujúca svetlá. Čo viac, trblietavá svetlá. Sneh na slnečnom svetle je taký krásny, až… až to takmer ani nie je pekné. Nechápem, prečo sa o zime hovorí ako o depresívnom ročnom období.
Áno, v zime je málo slnka, čo vraj na niektorých ľudí pôsobí ubíjajúco. Na mňa naopak tvorivo inšpirujúco, ale pre ostatných… práve pre tých je tu biela farba snehu. Tá zabezpečí, aby tá troška denného svetla stála za to. Odráža ho. Funguje ako reflektor. Aj krátke dni s nízko postaveným slnkom sú vďaka snehu intenzívne rozžiarené. A počas zimnej noci zase na rozdiel od neskorej letnej nie je úplná tma. Sneh odrazí aj tú najmenšiu štipku svetla a umožní rozoznávať aspoň kontúry krajiny bez umelého osvetlenia.
A práve vďaka odrazivosti snehu nemusí zasnežená krajina vôbec pôsobiť studeno. Keď slnko zapadá, sneh odrazí všetku tú žltú a oranžovú, takže aj v mrazoch máme povzbudzujúco letné farby.
Najlepšie je samotné sneženie. Div sám osebe. Úchvatná biela neha padajúca z neba. Zdarma a pre všetkých. Sú zrážky, ale pritom nemusím mať dáždnik. Nepremoknem. Pripadám si ako obsypávaná lupeňmi kvetov. Tancujúci pohyb vločiek je jednoducho neopísateľný. A tie drobnučké vločky niekedy v sebe ukrývajú naozaj dekoratívne tvary. Lákajú ma ich chytať, obzerať, túžiť zvečniť napríklad z papiera. Hoci ja mám rada aj veľké chumáče odmäku bez hviezdičkovej štruktúry.
Povedzte, prečo s takou krásou máte problém? Že sa zle chodí? Že ju treba odhŕňať? Iste, každá nádhera niečo stojí. Ale to je predsa úplne normálne. Ak si kúpite sochu, budete ju musieť obchádzať a utierať z nej prach. Ak si oblečiete úzku minisukňu, budete chodiť ako so spútanými nohami a ešte vám bude aj zima. Za krásu sa platí. Za všetko pekné v živote sa platí. No napodiv sa nájdu ľudia, ktorí toto nechcú akceptovať. Ktorí radšej všetko krásno zo svojho života vytesnia. Ktorí majú byty podobné väzenským celám bez jedinej štipky výzdoby, aby nemuseli upratovať a nezavadzala im. A ktorí neznášajú sneh, lebo chcú bez námahy žiť vo svojom škaredom svete.
No aký je to potom život? Nerozumiem. Nerozumiem tomuto dospeláckemu princípu žiť len pre život samotný, žiť s čo najmenej prekážkami, žiť bez cieľa, bez zmyslu, bez krásy. Pre mňa život bez krásy a príjemna nemá zmysel. Všetky tie rutinné úlohy v živote trpím len v mene krásneho a príjemného. Niekto neozdobí vianočný stromček, aby ho nemusel potom odzdobovať; ja vydržím odzdobovanie ako daň za to, že som si ho smela ozdobiť.
A odhŕňanie snehu? Vezmem lopatu a idem ho hádzať na kopu. Sama, úplne dobrovoľne, lebo nemám auto ani chodník. Na druhý deň mám potom hroznú svalovku. Ale urobím to v mene toho, že si chcem zo snehu niečo pekné postaviť.
Hrať sa so snehom je super!
Sneh má len jedinú chybu: ľudí, ktorí naň nadávajú a stonajú, kedy už konečne príde jar. Okrem toho, že hania niečo tak úžasné, ma ich reči hnevajú ešte z jedného dôvodu. A z toho, že sa nechajú vytočiť niečím, čo je len dočasné. Pokiaľ nežijete za polárnym kruhom, dvetisíc a viac metrov nad morom alebo v Západozemi, jar predsa onedlho príde. To máte zaručené. Kým ja sneh každú zimu zaručený nemám. Reptanie a vzdychanie na tento druh počasia je preto absurdné. A vyvoláva vo mne dojem, že sťažovatelia nevedia, čo sú skutočné životné problémy. Také, čo nezmiznú, keď na ne zasvieti slnko. Také, čo neodídu samovoľne po týždňoch, mesiacoch, ba ani po rokoch. Ako by sa inak mohli nechať rozhodiť niečím takým prchavým a dočasným, ako je počasie?
Nehaňte sneh. Je to jediná pekná vec v živote, ktorá vám spadne z neba. Doslova.
Autor Luboš St dec 13th 2017 at 10:53 am
Dobrý den,
dovolil bych si rozporovat minimálně poslední řádek, déšť je dle mého názoru mnohonásobě úžasnější, neb zimu bez sněhu fajn, ale rok bez deště? No to je o mnoho horší. Sníh naproti tomu se hromadí na povrchu, nevsakuje a po tání celkem rychle voda odteče a vsákne se jí mnohem méně.
Ale zas je to o úhlu pohledu, já raději trávím volný čas kolem ovocných stromků a tam je důležitější déšť než kupy sněhu co se jen třesou na to stromek svou vahou rozlomit.
Vlastně je to takový ekvivalent srnek, zajíců a divočáků, který je podporuje v zimním období při ničení stromků, dalo by se vlastně říci, že je motivuje k této činnosti.
Toliko můj názor na věc.
Luboš.
Autor Adhara St dec 13th 2017 at 11:21 am
Prijímam. Ono som sa skôr nepresne vyjadrila, je mi jasné, že dážď je pre prírodu dôležitejší než sneh. Myslela som skôr veci z kategórii „zbytočných parád“, kam sneh možno zaradiť, hoci pre naše zemepisné končiny nie je celkom zbytočný ani ten. Každopádne vďaka za komentár a som rada, že niekto číta aj nové články.
Autor Luboš Št dec 14th 2017 at 7:08 am
No nesrovnával bych to tak, obojí má v našich končinách svůj význam a přít se o tom, co je důležitější to je jako se přít o slepici a vejci. Já chtěl jen poukázat na to, že déšťové kapky taky spadnou z „čista oblačna“ a jsou dle mého názoru úžasné. Tak se shodneme na větě, že sníh je jedna z pěkných věcí v životě … .
Souhlas?
Autor Adhara Pi dec 15th 2017 at 4:20 pm
OK, upravila som tú poslednú vetu.
Autor Peter Molnár Pi dec 15th 2017 at 12:00 am
Pravda pravdúca. :-) Zima bez snehu nie je poriadna zima, a zasnežená krajina má podľa podobný terapeutický účinok na ľudské duševné zdravie, ako zeleň lúk a lesov. Sneh a mráz majú v zime v našich zemepisných šírkach aj významné prirodzené regulačné funkcie. Už len preto je frflanie na sneh podľa mňa krátkozraké. „Nerozumiem. Nerozumiem tomuto dospeláckemu princípu žiť len pre život samotný, žiť s čo najmenej prekážkami, žiť bez cieľa, bez zmyslu, bez krásy.“ – To sa tiež zhodneme. A báť sa výziev je síce ľudská vlastnosť, ale každého osobný rast a vyzretosť spočíva aj v prekonávaní výziev, nech pôsobia na prvý pohľad akokoľvek ťažko.
Autor Peter Molnár Pi dec 15th 2017 at 12:01 am
podľa mňa
Autor Adhara Pi dec 15th 2017 at 4:23 pm
Ďakujem za názor. Potešil o to viac, že je súhlasný. :-) To „podľa mňa“ patrí ešte k predošlému komentáru?
P.S.: Do článku som pridala štvoricu svojich fotiek snehových vločiek z minulého týždňa. Žiadna sláva, ale s fotením s makrom iba začínam… a rýchlo sa mi topili.
Autor Peter Molnár Ut dec 19th 2017 at 10:48 pm
Áno omylom som vynechal pár slov.