Pozor, zaujímavosti vyzrádzajú dej a miestami vyžadujú jeho znalosť!
- Knihu som začala písať cez jarné prázdniny v roku 2006. Cez tieto prázdniny som ju pôvodne (v návale prehnaného optimizmu) chcela dokončiť celú. Dopadlo to tak, že som ju dopísala až cez jarné prázdniny nasledujúceho roku.
- Jej dokončenie bolo dlhý čas ohrozené rozličnými faktormi. Naposledy kolapsom počítača v decembri 2006. Od znovuoživenia počítača, z ktorého sa našťastie nestratili dáta, som si už rozpracovaný text zálohovala – svojsky. Keďže som v tých časoch ešte nemala USB kľúč, posielala som si ho na vlastný mail.
- Sonda Venus Orbiter sa pôvodne volala Venus Express. Musela som ju však premenovať z dôvodu, že k druhej planéte odštartovala reálna sonda Venus Express, misia, o ktorej som až do štartu nevedela. A zhoda v menách by nerobila dobrotu už len preto, že jasne ide o odlišnú sondu – kým reálna Venus Express sa zaoberala štúdiom atmosféry, tá moja mapovala povrch. Nuž, ďalší problém autorov, ktorí nepíšu a nepublikujú dosť rýchlo.
- Mená postáv boli inšpirované menami skutočných astronautov, a to najmä dvoch: Johna Glenna, z ktorého sa stali astronauti John Crouch a Glenn Irving, a Judith Arlene Resnikovou, z ktorej vznikli astronautky Judith Altmanová a Arlene Waltmanová.
- Muž menom Glenn Irving bol pôvodne postavou nikdy nenapísaného príbehu Čisto teoreticky, ďalšieho inšpirovaného haváriou raketoplánu Columbia. Keď som pôvodný príbeh zamietla, v duchu môjho častého autorského kanibalizmu sa meno použilo na tento účel.
- Glenn Irving skutočne vzlietol k Venuši! Ako meno na palube sondy Akatsuki. Letel tam neobyčajne dlho, až päť rokov, pričom let v Venuši spravidla trvá len pol roka. Sondu sa pri prvom pokuse nepodarilo naviesť na orbitu okolo planéty. Glenn sa však k Venuši napokon dostal po piatich rokoch, kniha do kníhkupectva po dvanástich rokoch. Trpezlivosť ruže prináša…
- Existuje aj variant deja, v ktorom stanica Venera v polovici knihy nevybuchne. V zlomovom momente totiž Arlene loď šialeného senátora odpojí od stanice a všetko sa vyvíja úplne inak. A podľa mňa nemenej zaujímavo. Dej tejto alternatívy je prepracovaný do úplných podrobností a to dokonca v dvoch verziách. Náhľad prvej, tej staršej z roku 2008, si záujemcovia môžu pozrieť tu. Začiatok novšej si zase môžete prečítať tu.
- Uvažovala som nielen o pokračovaní, ale aj o predkračovaní tejto knihy. Jej univerzum mi totiž pripadalo plodné. Pokračovanie by nieslo názov Tretia planéta a jeho ústrednou témou by boli ekologické otázky Zeme a súčasne vyšetrovanie katastrofy na stanici. Predkračovanie malo pracovný názov Súmrak, odohrávalo sa na Mesiaci v čase, keď ešte ľudstvo skúšalo budovať na jeho povrchu základne, a ako hlavný aktér v ňom vystupovala jedna z okrajových postáv Druhej planéty – astronaut Frederick Ross. Predkračovanie však bolo, okrem iného aj vinou obsadenia názvu, zrušené. Niektoré nápady z neho som však použila v sci-fi poviedke Pravidlá hry (2015).
Napísať odpoveď