Po niekoľkoročnom maľovaní objektov slnečnej sústavy v 2D som po zamestnaní sa v planetáriu prešla na trojrozmerné modely. Väčšina mala ako základ voľne predajné polystyrénové gule. Keďže majú na póloch priehlbinu po odlievaní, tieto priehlbiny som vždy pred vlastným maľovaním zakašírovala novinovými papiermi lepenými zmesou múky s vodou.
Začala som – z vlastnej iniciatívy – Merkúrom v roku 2014. Tento model vznikol premaľovaním starého glóbusu, ktorému sa zlúpal pôvodný plášť. Doplnil tak planetáriovú zbierku terestrických planét, v ktorej Merkúr chýbal, lebo až pomerne donedávna nebol zmapovaný celý jeho povrch.
O rok na to som na 25 cm polystyrénovú guľu urobila tento model Mesiaca. Je zavesený pri 4-krát väčšej nafukovacej Zemi a ukazuje správnu veľkosť Mesiaca voči Zemi. Hmlovina v pozadí (Éta Carinae) nie je mojím dielom.
V nasledujúcom roku som sa pustila do obrovského projektu – vytvorenia všetkých planét slnečnej sústavy v mierke oproti zrkadlovému Slnku, ktoré je už od výstavby súčasťou planetária. Vypočítala som, že rozmery voľne predajných polystyrénových gúľ zhruba do tejto mierky pasujú (až na Venušu – tá má ako podklad drevenú guličku).
Práca trvala trištvrte roka a najviac dali zabrať Jupiter a Saturn. Týmto dvom planétam bolo treba kašírovaním zväčšiť priemer, gule boli totiž o centimeter-dva menšie ako mali byť. Okrem toho som im vytvorila na rovníku realistické vydutie. Ich maľba, kvôli veľkému povrchu, tiež trvala najdlhšie. Saturn bol ešte komplikovanejší kvôli prstencu. S ním mi pomohol Dárius Bóna, ktorý vyrezal kruh z plexiskla. Naň boli prilepené nielen papierové prstence, ale aj obe pologule planéty.
Terestrické planéty zblízka. Pre ich drobné rozmery (Merkúr iba 1 cm) sa na nich veľa detailov robiť nedalo. Ale Mars má polárne čiapočky aj albedobé útvary, Zem dokonca kontinenty pod vrstvou oblakov.
K modelu planét som navrhla aj text a grafickú formu tejto popisnej tabuľky, ktorú do definitívnej podoby spracoval Martin Huba.
Táto oveľa menej prepracovaná a mimo mierky vyrobená sústava planét vznikla na hranie pre deti. Vyrobila som aj druhú podobnú sadu, dokonca aj so Slnkom, ktorá slúžila na vhadzovanie deťmi do čiernej diery. Ich fotografiu ale nemám, zdá sa, že ich čierna diera bezo zvyšku pohltila…
O dva roky neskôr dokončujem aj trpasličiu planétu Pluto. Vzniklo na 20 cm guľu podľa globálnej mapy sondy New Horizons. Keďže tá však niektoré časti Pluta videla len z veľkej diaľky, ich detaily zostali na mojej fantázii.
Maľovanie prebieha vo vrstvách. Ak guľa nemá bielu farbu, prvý je čisto biely. Potom nasleduje rovnomerný náter základnou farbou planéty. Tretí náter už obsahuje hrubú mapu svetlých a tmavých škvŕn, takzvané albedové útvary. Štvrtý náter spresňuje hranice albedových útvarov a snaží sa vystihnúť farebnosť všetkých plôch. Až od piateho náteru možno uvažovať o kráteroch alebo, v prípade joviálnych planét, o búrkach a iných povrchových detailoch. Počet náterov je rôzny, niektoré časti sú opakovane premaľovávané viackrát než iné.
A napokon – už bez kreatívneho prínosu, ale čisto remeselne, som natierala aj tento plastový model ISS a k nemu veľkostne prislúchajúci model raketoplánu.
Napísať odpoveď