Fotografie z podujatia zahŕňajúceho prednášku, online pozorovanie aj knižnú besedu.
10. júna 2021, v deň a hodinu, ktoré – aká náhoda – pripadli práve na čiastočné zatmenie Slnka, sme sa stretli v priestoroch čitárne kremnickej knižnice. V týchto priestoroch som už v minulosti prednášať bola, ale teraz sa tam môžeme vídať častejšie, keďže v Kremnici od tohto roka už oficiálne bývam.
Najprv došla reč na základy kozmického letu zameraná najmä na vyvrátenie mýtov o tomto druhu cestovania, ktoré panujú medzi verejnosťou. Ukazovala som prednášky, videá, ale aj takéto papierové modely raketoplánu stiahnuté z týchto stránok. Kredit: Knižnica Jána Kollára
O dvanástej, akurát po skončení prvej prednášky, nám začalo čiastočné zatmenie Slnka. Mesiac síce „odhryzol“ zo Slnka len málo, ale Slnko, premietané cez chromosférický ďalekohľad žiarskej hvezdárne, sa aspoň pochlapilo slnečnou aktivitou, o ktorej sa dalo rozprávať. Aj o jej rizikách pre kozmonautiku. Kredit: Knižnica Jána Kollára
Slnko občas zašlo za mraky a ja som zatiaľ predstavovala svoje knižky. Hovorila som o budúcich – a verím, že už skorých! – publikáciách: Súhvezdiach, druhom vydaní Nula kelvinov a druhého dielu Nula kelvinov. Kredit: Knižnica Jána Kollára
Na záver ešte nejaký ten autogram mojím raketoplánovým perom (perom v tvare raketoplánu kúpenom v múzeu, kde odpočíva v mojej knihe zvečnený raketoplán Discovery). Kredit: Knižnica Jána Kollára
Všade samé raketoplány. Na stolíku, na mojom tričku z USA, na obálke mojej knihy Večnosť omylov – a najmä v nej. Kredit: Knižnica Jána Kollára
Autor Martin Pi jún 18th 2021 at 8:19 pm
Keby som vedel, že sa fotí, stiahol by som brucho :-)
Autor Adhara Pi jún 18th 2021 at 9:53 pm
Nebojte sa, vďaka rúšku vás nespoznajú. Len ja to mám horšie. :-) A vďaka za recenziu. Len pri tej poslednej výčitke som si povzdychla, že už zase je to tu… na tú som už dávno-pradávno napísala kritikom odpoveď. (A nie pre každého robia slovenské reálie dej čitateľnejším a uveriteľnejším, ja to mám v tomto smere presne opačne).
Autor Martin So jún 19th 2021 at 8:01 am
Ja samozrejme viem, že nepíšete príbehy odohrávajúce sa v slovenskom prostredí a uviedol som to aj v recenzii: „Týka sa zámernej voľby autorky…“. Beriem na vedomie, že dej odohrávajúci sa na Slovensku vo vašej tvorbe nenájdem. Vyjadriť som sa ale musel, lebo mi to naozaj chýba.
Nesúhlasím s tým, že Slovensko je nezaujímavé a nudné a zahraničie zaujímavé a preto vhodné ako dejisko príbehov. Nejaký čas som v zahraničí žil a nezaujímavé a nudné mi to pripadalo aj tam :-)
Autor Adhara So jún 19th 2021 at 10:09 am
A práve kvôli tej „zámernej voľbe autorky“ som Vám dala ten odkaz na článok, pretože vysvetľuje, že to nebola zámerná voľba.
Ale máte pravdu v tom, že zahraničie je naozaj nudné a nezaujímavé, bola som dvakrát v USA a skutočne sa tam nič nedialo. :-) Lenže tým, že je tak ďaleko, nebije až tak veľmi do očí ako každodenná nuda a ničnedianie na Slovensku.
Inak diela, ktorým dejiskom by mohlo byť Slovensko (hoci to nikdy nie je vyslovene priznané), môžete v mojej tvorbe nájsť v niektorých poviedkach. Ide o túto a túto poviedku. Hlavne do tej druhej sa mi vyslovene pýtala ospanlivá zapadnutá letná slovenská dedinka. A tiež o „moje najmladšie“, ktoré ešte musí prejsť primárnou autorskou korektúrou, preto ho zatiaľ neposkytujem na čítanie.
Autor Martin So jún 19th 2021 at 10:47 am
No čo už, keď má niekto „múzy z dovozu“, tak sa tým asi nič iné robiť nedá :-)
Moje postavy sú inšpirované výhradne človekom, ktorého vidím každý deň v zrkadle. Tam sa slovenský element odstrániť nedá. Písanie sci-fi, rovnako ako blogu, je pre mňa určitou formou psychoterapeutickej autobiografie.