Dám do poriadku aj vesmír. Teda, články o ňom. Autor fotografie: Dárius Bóna
Nastal čas pripomenúť si ôsme výročie založenia mojej webstránky. Až sa čudujem, že sa mi podarilo vyvesiť tento článok presne v jeho deň. Už tri roky neprestajne totiž fungujem v šialenom víre spôsobenom najmä nekonečným vydávaním mojej najväčšej publikácie vôbec, encyklopédie Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Kniha sa vlastne vydáva už od roku 2016, no v roku 2019 začalo ísť do tuhého. Momentálne som vo fáze záverečného (celkovo štvrtého) korekčného čítania, v ktorom sa opravujú posledné čiarky, bodky… a faktické chyby, ktoré znepokojivo ešte z času na čas vykuknú. Ako toto plné nasadenie zahŕňajúce súbežnú prácu v ďalších štyroch hlavných aktivitách po rokoch ešte stále zvládam, sama neviem. Niektoré úlohy kvôli tomu odkladám už celé roky a pomaly upadajú do zabudnutia.
Našťastie, táto stránka k nim nepatrí. Vlaňajší výročný článok vyznel trochu znepokojujúco, ale momentálne môžem konštatovať, že zásob materiálu na publikáciu mám dosť. Nahromadilo sa mi pár recenzií a ešte viac minirecenzií, ktoré môžem striedať s nevyčerpateľnou zásobou náučných článkov a Literárnych zamyslení. Tých posledných som tiež v poslednej dobe nahonobila do rezervy pomerne veľa. Ešte viac je tém súvisiacich s písaním, o ktorých chcem písať. Vždy narazím na niečo nové, či už priamo pri čítaní kníh, alebo v diskusiách, k čomu som sa ešte nevyjadrila, no chcela by som. Je toho toľko, že pre každú tému treba viac štuchancov, viacnásobné pripomenutie, kým to prekoná moju prokrastinačnú hranicu. Vlastne ani neviem, kde sa vo mne berie toľko chuti do písania o týchto témach, keď na články o Wikipédii alebo ďalších témach jej zďaleka toľko nemám. Ale môj život sa točí najmä okolo písania, je to teda téma, ktorá ma aj z teoretického hľadiska najviac fascinuje.
Číselká iba preletím – len čo by som sa opakovala oproti minulým rokom. Návštevnosť stále nepochopiteľne varíruje, na jar a jeseň stúpa až na štvornásobok oproti letu a zime. Počet publikovaných článkov dosiahol už bezmála pol tisíc. Obľúbenosť tém zostáva rámcovo rovnaká. Teší ma postupne rastúci čas strávený na stránke, ktorý sa z necelej minúty v počiatkoch vyšplhal na dve až tri minúty v súčasnosti. Len hlavné témy, pri ktorých prednostne trávite čas, ma netešia, ale človek nemôže mať všetko. Teší ma aj to, že – a tu musím hlasno pobúchať na drevo – v posledných mesiacoch tiež úplne nepochopiteľne prestali pribúdať spamové komentáre. Presnejšie, namiesto na moderáciu idú rovno do spamového koša a mne odpadla povinnosť „trhať burinu“ po každom prihlásení sa na stránku.
No jedno číslo ukazuje znepokojivý nárast. Podiel mobilov v zariadeniach, cez ktoré sa sem pripájate. V počiatkoch stránky to bola polovica všetkých pripojení, čo bolo už vtedy povážlivé, teraz ale stúpla na alarmujúce dve tretiny. To nie je dobré, lebo – a na to už dve tretiny z vás prišli – táto stránka nemá dizajn stavaný na mobily. Vyzerá v nich úplne príšerne. Sama som to zistila až tento rok. Predvlani som totiž dostala pod stromček „chytrý“ mobil a tento rok ma ho rodina nesmierne intenzívnym naliehaním prinútila používať. Neznášam ho. Nech na ňom robím čokoľvek zložitejšie ako zdvihnutie telefónu či prečítanie si SMS, zakaždým ma chytí chuť ten krám rozdupať. V skutočnosti nie je ani trochu chytrý. Je to tá najnepraktickejšia vec, s akou som sa kedy stretla. Na internet s ňou idem len v krajnej núdzi. Náš webmaster je na tom so vzťahom k moderným mobilom podobne. Preto sa určite nechystáme dizajn kvôli mobilom meniť.
Náhľad môjho (bývalého?) konta na Instagrame. Väčšina príspevkov bola len reklamou na moje stránky.
V tejto súvislosti mi napadá ďalšia tohtoročná pohroma – sociálne siete. Neznášam ich. Ale informácie o tom, ako sa cez ne treba propagovať, ma toľko fackovali zo všetkých strán, že som sa rozhodla skúsiť jednu na propagáciu využiť. No len ktorú? K Facebooku mám odpor najväčší. Pinterest používam už štyri roky a je super, až na jednu maličkosť – absolútne sa na účel propagácie webstránky spisovateľa nehodí. Našla som tam veľa skvelej inšpirácie pre handmade výrobky, ale to hlavné – bannery na moje knižky – zostali užívateľmi úplne nepovšimnuté. Linkedin je asi na niečo iné, aj keď doteraz som nezistila na čo – každopádne, konto tam mám, no neviem, čo s ním ďalej. Na Twitter vraj treba krátke príspevky, čiže nič pre mňa. Ostávala už len jedna možnosť – Instagram.
Aj na Instagrame mám už konto po celé roky. No podobne ako na Linkedine, ani tam som po jeho založení nevedela, čo ďalej. Nikde som nevedela nájsť možnosť pridať príspevok. Až kým ma moja o dvadsať rokov mladšia sestra a macherka na mobily nepriviedla k šokujúcemu zisteniu – príspevky sa tam dajú vkladať iba z mobilu! To ma teda poriadne naštvalo, no keď mi už rodina nanútila ten „chytrý“ mobil s internetom, rozhodla som sa predsa len dať „Instáču“ ešte jednu šancu. Horko-ťažko som cez mobil začala pridávať príspevky. No hoci ich počet postupne vzrástol na desiatky, neprestala som žasnúť nad nepraktickosťou a neohrabanosťou tejto stránky. Nemôcť pridať živý url odkaz ani editovať vlastný príspevok? Pripomeňte mi, v ktorom sme to storočí? Nepretržite chrliac nadávky na Instagram som si v počítači založila súbor, v ktorom som si text príspevkov predpripravovala, editovala a redigovala. Obrázky museli ísť z mobilu, ktorým boli fotené, do počítača, kde som ich upravila, a späť do mobilu. Texty som potom pomalým ťuk-ťuk tempom na nemožne drobnučkej klávesnici mobilu vyťukávala dívajúc sa na text na monitore počítača. A stále som pri tom chrlila nadávky. Instagram ma asi počul. Pretože jedného dňa mi odmietol prístup k môjmu kontu. Vraj potrebujem získať pomôcť s prihlásením. Prečítala som si celú Pomoc niekoľkokrát, ale na to, čo mi ukazovalo na obrazovke, nebol žiadny postup. Zbohom, Intagram. Aj moja hromada roboty s predpripravenými príspevkami, ktoré čakali na zverejnenie v pravidelných intervaloch.
A možno je to tak dobre. Pripravovať tematicky pestré a pravidelné príspevky na „Instáč“ ma stálo toľko času a úsilia, že som kvôli propagácii písania už ani nemala veľmi čas na písanie samotné. Mám totiž ešte ďalšie nutné aktivity: veľmi vysoké tempo písania článkov na Astrin, aspoň raz do mesiaca blog na Sashe, no a, samozrejme, táto stránka. Keď som tieto večne hladné zdroje stále dookola kŕmila príspevkami, pripadala som si ako vtáčia matka s hniezdom plným rozďavených zobákov mláďat. Upchám hladný krk Instagram, no ryčia na mňa ďalšie tri otvorené krky. Upchám adhara.sk, potom upchám Astrin, upchám Sashe… a vtáča Instagram už má zase rozďavený zobák. Je to na zúfanie. A kým matka vtáčica sa môže aspoň utešovať tým, že mláďatá odrastú a bude mať pokoj, tu sa žiadny pokoj nerysuje.
Sťažila sa mi dokonca aj obsluha stránky samotnej. Editujem ju z dvoch rozličných počítačov a na jednom sa mi pekne-krásne zrazu prestali dať vkladať už nahrané obrázky do článkov. Na druhom sa dajú, lenže má taký zlý monitor, že ak vyslovene nemusím, cezeň obrázky radšej nenahrávam – nevidím ich skutočné farby a sú v nich temné škvrny. Moja práca na stránke začala pripomínať prispievanie na Instagram – na každom z dvoch zariadení urobiť na striedačku kúsok práce, až kým nebol príspevok zverejnený. No aspoň v tomto svitá na lepšie časy, idem obe tie kraksne vymeniť a snáď sa editácia zase zjednoduší.
A predsa sa stránka naďalej vyvíja. Určite ste zaregistrovali, že tam, kde bývala kedysi jedna z najstarších zón – Zóna večnosti omylov – si teraz delia priestor dva romány. Takto to bude bývať pri príbehoch z rovnakého univerza a najbližšie to čaká aj pár Nula kelvinov – Tristodesať kelvinov. Vlastne sa až čudujem, prečo mi nenapadlo urobiť 600-stranovému Tristodesať kelvinov ani len vlastnú podstránku skôr, keď ani nie 300-stranová Druhá planéta už svoju stránku dávno má. Ale opakované vydanie Nula kelvinov a prvé vydanie jeho pokračovania ma nakopli do nových aktivít okolo tohto trošku zanedbávaného kúska webu.
Na čo sa ešte môžete tešiť? Na ďalšie stránky o mojich postavách, v ktorých nájdete aj podrobnosti z ich životov, ktoré sa z kníh zistiť nedajú. Na dlhý seriál o tom, ako sa vyrovnať s rôznymi etapami autorského neúspechu – žiadne motivačné kecy, ale vlastné skúsenosti s tým, čo naozaj pomáha. Na prehľadnejšie rozdelenie populárne-náučných článkov, ktorých je tu čoraz viac a viac. A aj niečo ďalšie…
Napísať odpoveď