Emócie zachytené na papieri v snahe dať im literárnu formu. Inšpirované životom.
Existuje ja?
„To som ja,“ hovorí starý muž a ukazuje na dieťa na čiernobielej dobovej fotografii. Klame, hoci si to neuvedomuje. Nie je to on. Je to iný človiečik.
Óda na jeseň
Milujem jeseň. Milujem aj zimu a vľúdny vzťah mám tiež k zvyšným ročným obdobiam, no jeseň jednoznačne vedie. Bola som jesenným človekom ešte skôr než som zistila, že milovať jar je strašné klišé. Jeseni teda nefandím preto, že sa chcem líšiť, ale preto, aká je.
Bezmocnosť
Dvesto kilometrov. Čo je to? Vzdialenosť v dnešnom svete celkom zanedbateľná. Bežná diaľka medzi dvoma mestami. Stačí nasadnúť do auta a najneskôr za dve hodiny ste tam.
Muž sa díva na obrazovku. Pohľadom ju doslova hypnotizuje. Viac urobiť nemôže.
Game over
Ak tvrdíte, že smútok je romantický, nehovoríte o skutočnom smútku. Ozajstný smútok nemá podobu tragicky sa tváriacich hrdinov so splývajúcimi vlasmi a sklonenou hlavou, ktorým sa všetci usilujú pomôcť. Najnešťastnejší sú tí, ktorých trápenie nik nezaznamená.
Nechajte ma prejsť
Už nevyčítam. Nebojujem. Nesnažím sa zmeniť. Namiesto toho balím kufre.
Posledný východ slnka na svete
Pred rokmi som na Enigme tento príspevok uviedla takto:
Veľmi dlho som váhala s uverejnením tohto textu, pretože som sa bála absolútneho nepochopenia… Len tak na okraj, z tohto textu som vychádzala pri písaní svojho maturitného slohu. Vlastne, môj maturitný sloh bol jeho slabším odvarom.
Priepustky z pekla sa dnes nevydávajú
Mal to byť ON.
Pätnásťročné dievča s perinou natiahnutou cez hlavu šťuká večným perom. Ostré svetlo baterky odrážajúce sa od beloby obliečky jej reže oči. Z podopierania hlavy ju už bolí brada, dlaň aj lakeť.
ON. Nie ja. ON.
Veci, ktoré nie sú porovnateľné
Ideálne ráno. Skúste si ho predstaviť. Vytvorte si v duchu prostredie, do ktorého by ste sa chceli zobudiť. Žiadny budík na svitaní, žiadne električky pod oknom, žiadna ľútosť, že ste prežili ďalšiu noc. Nič z toho. Toto má byť ideálny začiatok ideálneho dňa. A viac! Spôsobom, pre aký sa rozhodnete, sa budete zobúdzať do konca života. Má to len jednu chybu: ten spôsob musí byť jednotný. Iste, budú v ňom malé obmeny, ale princíp musí byť zachovaný. Navždy rovnaký, navždy taký, aký si zvolíte.
Naučené pohyby
Hladina sa nado mnou zavrela.
Netopím sa. Zatiaľ nie. Stihla som sa totiž poriadne nadýchnuť a zadržať dych. Urobila som tak pudovo, skôr než som si rozumom uvedomila, čo sa blíži. Zazvonenie telefónu o takej nezvyčajnej hodine spustilo proces prípravy môjho organizmu na pád. Tón hlasu mojej mamy tento proces zintenzívnil.
Napísať odpoveď