Podobne ako protagonista Amrita ľudstvu, aj mne Oravský prichystal prekvapenie. Román Elpis je vysoko nad úrovňou, ktorú som očakávala, na úrovni, ktorú v knihách čoraz zriedkavejšie nachádzam. O čom teda je?
Chaznati Amrita, jeden z najgeniálnejších ľudí 22. storočia, na Štedrý deň predstaví na planéte v sústave hviezdy Proxima Centauri úžasnú novinku. Objavil tajomstvo nesmrteľnosti. Možno transplantovať myseľ z človeka do človeka a neustálym presunom do mladých tiel tak unikať koncu života. Amrita trpí genetickou poruchou a v našom storočí by svojej ťažkej chorobe v takomto pokročilom štádiu už podľahol. Technológie 22. storočia mu však predlžujú život a čo viac, tento muž sa chystá žiť večne. V nasledujúcich okamihoch sa však zdá, že sa mu to nesplní. Technika udržiavajúca ho pri živote zlyhá a rovno pred očami davu po oznámení svojho prekvapenia skolabuje. Prežije, no podľa všetkého jeho život visí na vlásku.
Aké zvláštne načasovanie. Zaváňa to atentátom, pokusom o vraždu. A tak sa vyšetrovania možného zločinu chopia vyšetrovateľka Liu, policajt Anastacio a pomáha im Amritova androidka Eva.
Stojí za tým najočividnejší podozrivý, Amritov rival Antideus? Nemá s tým niečo spoločné Amritova rodina? Alebo niekto iný? A bol to vôbec atentát, či len zhoda náhod? Ak bol, nebude sa pokus o Amritovu vraždu opakovať? Amrita pritom nie je žiadne neviniatko, žiadna úbohá obeť. Ani napriek jeho závažnej chorobe ho zrejme nebudete ľutovať. Dokonca je otázne, kto z dvojice celebritných rivalov je horší, Amrita alebo Antideus? Dá sa veriť niečomu z toho, čo tvrdia? Je naozaj správne Amritu chrániť?
Priznám sa, zo začiatku som sa do knihy nevedela začítať, pretože vykreslený obraz budúcnosti mi nepripadal ničím výnimočný. Ani nesmrteľnosť nie je nijaká nová téma. Lenže sa ukázalo, že autor má originálne prvky v zálohe. A remeselná úroveň knihy sa postupne zlepšovala. Všetko, od vykreslenia postáv, dialógov, prostredia, zápletiek, malo stúpajúcu tendenciu. Dokonca až takú, že to pôsobí, akoby Oravský písal knihu veľmi dlhú dobu a počas nej autorsky rástol. Je to tiež veľký pokrok oproti jeho predošlému románu V tieni Zeme. V ňom akoby sa na literárnej scéne ešte len opatrne rozhliadal (hoci viem, že nebol jeho prvým románom). V Elpise mi už pripadá vyzretejší. Postavy pôsobia realistickejšie, písanie smelšie, odvážnejšie. Autor neuhýba pred vykreslením špiny, ktorú ukrývajú obaja rivali, Amrita a Antideus, pred svetom zvrátenosti, drog a intríg. Nie je to zobrazené tak, aby sa bežnému čitateľovi vyslovene obracal žalúdok, ale ani tak, aby sa mu obracali oči nad naivitou.
Dobre vyvážené sú aj hard a soft zložky. Aj keď román sa dá zaradiť ako hard sci-fi, neobsahuje dlhé výklady a tie krátke, čo tam sú, zahŕňajú niekoľko rozličných oblastí, čo dokresľuje plastickosť jeho fiktívneho sveta. Aj keď z emočnej stránky príbehu by sa dalo vyťažiť viac, obsahuje dosť citov na to, aby nepôsobil sucho. Hlavnou hrdinkou je vyšetrovateľka Liu, ktorá okrem pracovných rieši aj osobné problémy a dilemy. Objaví sa tiež trochu romantiky s naozaj inovatívnym zakončením.
No a tá inovatívnosť. Zločinca sme napodiv odhalili už v polovici knihy. Čo teraz? čudovala som sa. O čom bude zvyšok? Len o odhaľovaní jeho motivácie? Dej však začal poriadne prekvapovať. Dva zvraty, ktorý som predvídala, neprišli, no to pripisujem len k dobru, pretože tie by boli znakom obyčajnej, stereotypnej, priemernej knihy. Zato prichádzali celkom iné zvraty až do konca. A v ňom zopár nezodpovedaných otázok. Minimálne jedna z nich zaiste zámerne, aby si ju čitateľ zodpovedal sám. Nitky príbehu sa pekne prepletajú, veci dostávajú nový alebo ďalší zmysel, roztrúsené náznaky sa spoja a dajú dohromady utešený celok. Teda, utešený pre tých, ktorí netrvajú na úplne happyendových koncoch. Pre mňa zostáva tiež nezodpovedaná otázka, prečo jednu z nesympatických vedľajších postáv pomenoval podľa významného zakladateľa kozmonautiky.
Aj keď téma nesmrteľnosti akoby spočiatku odstúpila trochu do úzadia a pretriasali sa iné otázky, v závere prichystala svoj veľkolepý návrat. Finálne rozuzlenie je naozaj šokujúce. Primälo ma vrátiť sa v texte dozadu, či je konzistentné so všetkým, čo sa dialo. A veru, je. Vlastne v skutočnosti autor tých náznakov, čo bude rozuzlením, roztrúsil naozaj požehnane, no veľmi by ma prekvapilo, ak by si to niekto pospájal skôr, než mu to Oravský bude chcieť vyzradiť.
Román okrem nesmrteľnosti rieši aj iné závažné témy. Morálka, city a nebezpečenstvo umelej inteligencie, čo je síce v sci-fi tiež veľmi častá téma, ale kniha ťaží z aktuálneho vývoja situácie v našej súčasnosti. Pretriasa sa nielen etika nesmrteľnosti, ale aj fúzie vedomia s kvantovým počítačom. Odlúčenie človeka od Zeme, jeho nechuť k pustej planéte, psychická choroba spôsobená dlhodobým pobytom vo vesmíre. A dokonca aj cestovanie v čase. Škoda, že som nemohla prísť na spoločný krst tohto románu s mojím Tristodesať kelvinov. Hodia sa k sebe, majú niektoré podobné prvky.
Kniha očividne patrí do sveta, do ktorého patrí aj autorov prvý román Hypnos. Ten som ale nečítala. Dokážete mu však porozumieť aj bez toho.
Okrem pár preklepov, medzi ktorými sa opakujú zdvojené čiarky, môžem vytknúť len jednu malú nedôveryhodnosť, ktorú si vynútil dej. Ako to, že nemocnica nemala záložný zdroj energie pre prípad výpadku, keď má aj pacientov závislých od prístrojov?
Záver: Ak vás kniha nevtiahla na prvých stranách ani na prvých desiatkach strán, vydržte to a pokračujte. Oplatí sa. Oplatí sa si knižku zadovážiť aj vtedy, ak ste jeho predošlý román vnímali iba ako priemerný. Teraz ide o zaujímavý mix vedy a akcie s nečakanými odhaleniami a množstvom tém na zamyslenie.
- Autor: Roland Oravský
- Vydavateľstvo: Artis Omnis
- Počet strán: 384
- Jazyk: Slovenský
- ISBN: 978-80-8201-228-9
- Dátum vydania: 19. 4. 2017
Napísať odpoveď