Jediný dobrý záber na zničený 4. blok černobyľskej elektrárne, ktorý možno slobodne šíriť. Zdroj: Wikimedia Commons
Na Wikipédiách existuje skupina článkov, ktoré v slovenskej verzii nazývame Najlepšie články. Predstavujú top toho, čo daná jazyková mutácia vie ponúknuť. O ich zaradení do tejto kategórie sa hlasuje a musia splniť presne dané kritériá. V súčasnosti. Ale v prvých rokoch slovenskej Wikipédie platila len tá prvá charakteristika. Boli top toho, čo slovenská Wikipédia ponúkala. Lenže ako sa rozrastala, stúpala priemerná dĺžka článkov (hoci až po skončení hromadných robotických importov) a začalo sa viac tlačiť na kvalitu, zrazu už najstaršie Najlepšie články poriadne zaostávali za novšími Najlepšími článkami. A skupina redaktorov to začala riešiť, teda, skôr viesť o tom celé roky reči. Lebo odobrať status Najlepšieho článku nie je byrokraticky úplne jednoduché.
Každopádne, už dávno som spozorovala, že mnohé Najlepšie články sú v ohrození. Vrátane astronomických, pretože tie vždy tvorili medzi Najlepšími článkami vysoký podiel. To ma primälo si ich prečítať – áno, napodiv som ich v prvých rokoch svojho účinkovania na Wikipédii nečítala, lebo som chcela wiki primárne vylepšovať a verila som tomu, že čo má status NČ, je dokonalé. Na môj údiv nebolo. Mnohé kľúčové údaje k téme chýbali. A hlavne už neboli aktuálne. A tak som začala s pomalým vylepšovaním niektorých tém, konkrétne mne blízkej Venuše, Mesiaca a Kométy, aby aspoň ako-tak držali krok so stúpajúcimi nárokmi. Ako astroredaktorka som mala záujem na tom, aby bolo medzi Najlepšími článkami čo najviac astročlánkov, hoci aj takých, čo som nepísala. Značilo to najmä dopĺňanie riadkových referencií, pretože toto, žiaľ, trápi redaktorov viac ako chýbanie dôležitých informácií.
U iných prastarých NČ, o ktorých témy som sa trošku zaujímala, som však zvolila opačnú taktiku. Boli to články o veciach, o ktorých som vedela dosť na to, aby som chápala, ako neúplne sú spracované, ale nemám dosť zdrojov ani vôle na to, aby som ich dopracovala ja. U takých som upozorňovala na ich nedostatky a snažila som sa, aby boli spomedzi NČ vyradené. Boli to napríklad články o známych umelcoch, ako Michelangelo či Leonardo da Vinci.
Nuž, a niekde uprostred stál Najlepší článok o Černobyľskej katastrofe.
Tragédie ma do istej miery fascinujú. Pravda, najviac tie spojené s výskumom vesmíru, ale Černobyľ má medzi haváriami trochu osobitné postavenie. Pretože ako jediná zo všetkých katastrof, o ktorých som podrobnejšie čítala, ma mohol ovplyvniť. Moji starí rodičia z matkinej strany, ktorí žili v blízkosti Brezna, s ročným odstupom umreli na rakovinu (starký konkrétne na leukémiu) v minulom tisícročí. Mali iba okolo päťdesiatky. Východ, relatívne nízky vek, onkologické ochorenie u dvoch nepríbuzných ľudí… v mojich očiach to vrhá podozrenie na rádioaktívnu kontamináciu. Ich smrť stála na začiatku kaskády veľmi negatívnych udalostí v mojom živote, následkom ktorých som v dospelom živote nikdy nezažila šťastie. Nikdy. Ani len na krátke obdobie. Bolo by, samozrejme, trúfalé až neúctivé k nespochybniteľným obetiam vyhlasovať, že Černobyľ mi zničil život. Ale je tu nezanedbateľná pravdepodobnosť, že k tomu nezanedbateľnou mierou prispel.
A tak som sa niekoľkokrát ponorila do čítania o černobyľskej katastrofe a pozrela som aj nejaké dokumenty o nej (napríklad slávny seriál Černobyľ). Nešla som príliš do hĺbky – nie je to môj odbor a priebeh, príčiny i dôsledky tejto tragédie sú veľmi zložité. Moje vedomosti ale stačili na to, aby som v roku 2019 vyslovila názor na to, že status NČ by sa mal na slovenskej Wikipédii Černobyľskej havárii odobrať. Áno, článok mal relatívne veľkú dĺžku, hoci dnes ho tromfne Najlepší článok o bársakej dedine či inej jednoduchej téme. Áno, bolo v ňom spomenuté, že existujú rôzne verzie priebehu havárie. Áno, bol v ňom aj dopad na Slovensko, čo často chýba, ak sa články prekladajú z inojazyčných wiki. Ale aj tak to žalostne nedostačovalo. Dvaja redaktori ma síce podporili, ale ako to často na slovenskej wiki býva… len a o niečom hovorí a hovorí a činy nikde.
A tak som v roku 2025 po ďalšom zanorení sa do tejto témy a prečítaní dvoch kníh o nej zmenila taktiku. Pokúsila som sa nedostatky článku naprávať, aby si svoju zlatú hviezdičku dokázal do budúcna udržať.
Úprimne, ťažšiu prácu som ešte so žiadnym článkom nemala.
Černobyľská havária je doslova nočná mora pre tých, ktorí chcú skutočne splniť kritériá Najlepšieho článku. Pripomeňme tie najnepríjemnejšie:
1. Článok musí byť zrozumiteľný aj pre laika v danom odbore a bez rozklikávania wikiodkazov. Lenže toto je téma, ktorá širokej verejnosti nie je zrozumiteľná. Začať treba od jadrovej fyziky cez jadrovú energetiku až po konštrukciu a činnosť konkrétne černobyľskej elektrárne a jej štvrtého reaktora, čo bol riadne zložitý kolos. Pokračovať treba veľkým množstvo pochybení a nedostatkov najrôznejšieho rázu, ktoré svojím dielom prispeli ku katastrofe. Jej príčiny boli veľmi komplikované, nedá sa ľahko zvaliť vina na jedinú vec či skupinu ľudí – hoci Sovietsky zväz sa o to snažil.
Jediný záber z nasadenia vrtuľníkov pri odstraňovaní následkov černobyľskej havárie, ktorý sa dá voľne šíriť. Zdroj: Wikimedia Commons.
A tým sa dostávame k bodu 2. Nestrannosť. Bod, ktorý som pri písaní ostatných Najlepších článkov nemusela príliš riešiť, pretože som nemala kontroverzné témy. Ale hádzať vinu za smrť a zmrzačenie hromady ľudí na niekoho zaváňa neustálymi obvineniami z nestrannosti. Za socíku sa tvrdilo iné, po rozpade sa tvrdilo iné a hoci vieme, že asi bolo k pravde bližšie to, čo sa tvrdilo po rozpade, stále to nie je jednoznačné. Životy navyše márnili a ohrozovali nielen strojcovia katastrofy, ale aj tí, čo sa snažili jej následky odstrániť. Nikto v tomto dianí zrejme nebol úplne kladnou, ani úplne zápornou figúrkou, u každého treba pre nestrannosť zmieniť to dobré a zlé. A všetko musí byť prísne podložené zdrojmi. Žiadne obľúbené „vedci zistili“, ale kto, kedy, presne čo a na základe čoho o katastrofe vyslovil.
A následky! Problém je, že okrem akútnych prípadov choroby z ožiarenia sa nedá dokázať, čo sa komu stalo následkom radiácie. Všetko sú len odhady. A odhady zaváňajú prudkou nestrannosťou. Navyše radiácia, sviňa, nemusí byť výlučnou príčinou. Pre vznik rakoviny treba minimálne šesť mutácií na presne špecifických miestach DNA. No pravdepodobne len ťažko ožiarený človek dostane všetkých šesť mutácií z tejto dávky – a ak už na to dostačujúcu dávku dostane, pravdepodobne ho skôr skolí iný príznak. V skutočnosti už mohla v jeho bunkách nejaká tá mutácia, dve, tri, štyri, päť, čakať, možno už u celých generácií predkov. Tak to bolo pravdepodobne aj u mojich starkých. Ak, tak Černobyľ ich rakovinové predispozície len dorazil. Možno by sa neskôr osudná posledná mutácia vyskytla spontánne a choroba by tak či onak prepukla. Možno nie… ťažko povedať. A ťažko nestranne napísať!
3. bod. Šírka témy pokrytá v celom rozsahu. To pred mojimi úpravami rozhodne nebola. A po mojich úpravách stále nie je, hoci som doplnila veľa. Treba jednak presne popísať, čo viedlo k havárií, ako prebiehala havária, čo bolo po havárií až do doby akého-takého kľudu. Ktorý nie je ani teraz, lebo ruská invázia na Ukrajinu. No a dialo sa toho strašne, strašne veľa. Čo vybrať? Ako oddeliť zrno najdôležitejších udalostí od pliev menej významných udalostí? Moje zdroje približovali svedectvá viacerých ľudí. Koľko z nich patrí do všeobecného článku a koľko do informáciách o jednotlivých osobách? Ale spĺňajú tieto osoby kritériá encyklopedickej významnosti a majú právo na to, aby o nich vznikli samostatné články? Kde mám vložiť, čo i len červené, wikilinky?
Ďalej tu máme dopad udalostí na elektráreň, na okolie, na ľudí, na prírodu. Dopad na politiku, technológiu, jadrovú energetiku, verejnú mienku. A zase, každá autorita si o šírke a hĺbke týchto dopadov myslí svoje. A uviesť všetky názory kvôli nestrannosti… A Černobyľ v kultúre? Dá sa niečo okopčiť z anglickej wiki, ale tam je toho opäť strašne veľa. Ktoré diela inšpirované Černobyľom sú významné a ktoré nie? Babo raď…
Černobyľská téma je, žiaľ, stále živá. Na zábere je detail poškodenia nového sarkofágu po útoku ruského drona. Zdroj: Wikimedia Commons.
Kam sa hrabe havária raketoplánu Columbia, centrum môjho záujmu? Ako každá technologická tragédia má síce tiež kombinované a teda komplikované príčiny, lebo proti jednoduchým zlyhaniam sú technológie (dokonca aj tie sovietske) chránené, ale je to aspoň tragédia časovo, priestorovo i počtom obetí a škôd jasne a presne ohraničená. A aj jej následky, hoci nie stopercentne jasné, sú nič oproti následkom kolosu zvaného Černobyľ.
Plus máte ozvláštniť ten siahodlhý text obrázkami. Lenže akými, keď na tie najzaujímavejšie sa vzťahuje copyright? Sloniu nohu, biorobotov, ani povaľujúci sa extrémne rádioaktívny grafit použiť nesmiete. Černobyľ je chudobný jednak na k veci a jednak na názorné slobodne licencované obrazové zábery, ale myslím, že vo výsledku sa mi v tomto smere podarilo z hovna upliesť celkom pekný bič.
Už ani nevravím o tom, že prepisovať a dopĺňať už existujúci text iného autora je náročnejšie než písať od nuly vlastný rozsiahly text. Aj chcem rešpektovať, čo iní uviedli, aj sa mi to nedarí.
No a napokon referencie, moja neobľúbená časť. Robila som, čo som mohla, aby ich bolo čo najviac. Hrabala som sa kade-tade, ale vo výsledku je to aj tak o tých mojich dvoch zdrojoch, dvoch knihách. Zatiaľ. A tak tému Černobyľa nateraz uzatváram, kým sa nevynorí ďalší významný zdroj…
.jpg){kind=link}
Napísať odpoveď